Odchovanec HK 95 Považská Bystrica Lukáš Ďurkech si derby zápasy neskutočne užíva, nakoľko sa vie na ne viac namotivovať. Počas hokejovej kariéry si zahral aj v zahraničí, konkrétne v nemeckom Kölner EC U19, pričom pôsobenie v Nemecku mu dalo veľa nielen po hokejovej, ale aj osobnostnej stránke.
„Hokej mi učaroval hneď od samého začiatku. Bol to práve starší brat, ktorý ma inšpiroval k tomu, aby som sa mu začal venovať. Chodil som sa na neho pozerať a rozhodol som sa, že to na ľade vyskúšam aj ja. V tom čase sa začínala učiť korčuľovať tiež moja sestra. Hokejom žije celá rodina, ktorá nás s bratom podporuje odmalička. Rady priaznivcov sa rozšírili o moje krstniatko. Verím, že aj ono si nájde cestu k tomuto krásnemu športu,“ takto spomína 25-ročný obranca na hokejové začiatky.
Lukáš Ďurkech síce kvôli hokeju obetoval veľa voľného času, no vôbec to neľutuje. „Hokej ma naučil disciplíne. Vďaka nemu som spoznal mnoho skvelých kamarátoch, spoluhráčov a trénerov. Považujem sa za dosť pohyblivého korčuliara, ktorý rád podporuje útok. Je škoda, že moja strela nemá väčšiu razanciu. Medzi športové vzory, ktoré ma inšpirujú patrí brat Juraj Ďurkech, Andrej Meszároš, Erik Karlsson a Cale Makar.“
Odchovanec panterov najradšej spomína na tituly, ktoré dosiahol s dorastom a juniorkou HK Dukla Trenčín. „Boli to skutočne silné a emotívne okamihy. Čo sa týka seniorského hokeja, tak v poslednom domácom derby zápase so Žilinou sa nám po viac ako 20-tich rokoch podarilo vypredať zimný štadión v Považskej Bystrici. Bolo to niečo nezabudnuteľné, človek mal až zimomriavky.“
V sezóne 2015/2016 si rodák z Považskej Bystrice vyskúšal pôsobenie v nemeckom Kölner EC U19. „Celé to spískal brat s agentom Augustínom. Keď sa mi naskytla takáto možnosť, neváhal som ani chvíľu. Vycestoval som do Čiech, kde mal Kolín v tom čase kemp. Dostal som inštrukcie, aby som sa pobalil a ak ich zaujmem, vrátim sa s nimi do Kolína.“
Hokejový bek sa v kempe nemeckého celku ukázal v dobrom svetle a tak s mužstvom cestoval naspäť do Nemecka. „Na podmienky v klube sa sťažovať nemôžem, všetko bolo na vynikajúcej úrovni. Tréningy aj súťažné stretnutia sa uskutočnili v tréningovom centre, v ktorom sme mali k dispozícii posilňovňu, priestrannú šatňu. bazény a sauny.“
Pôsobenie v Nemecku dalo šikovnému obrancovi veľa nielen do hokejového, ale aj osobného života. „ V 17-tich rokoch som sa ocitol sám cudzine. Musel som sa naučiť variť, prať, žehliť… Pomerne často som absolvoval tréningy s A-mužstvom. tie boli pre mňa nesmierne náročné. Dodalo mi to sebavedomie. Mal som príležitosť trénovať s hráčmi, ktorí hrávajú nemeckú najvyššiu súťaž. Zo začiatku mi robila problém rýchlosť, no postupom času som sa prispôsobil. Veril som, že dostanem príležitosť nastúpiť aj za áčko, čo sa mi bohužiaľ nepodarilo.“
Už niekoľko sezón oblieka Ďurkech dres rodnej Považskej Bystrice. „TIPOS SHL išla v priebehu tých rokov jednoznačne nahor nielen kvalitou, ale aj podmienkami v jednotlivých kluboch. V súťaži nájdete hráčov so skúsenosťami z extraligy a taktiež mnoho mladých šikovných hokejistov. To, že sa druhá najvyššia hokejová súťaž na Slovensku dostala aj na televízne obrazovky je podľa veľmi pozitívnym impulzom.“
25-ročného hokejistu teší, že jeho materský postupne napreduje. „Mne osobne sa hrá najťažšie v Skalici a Prešove. Derby zápasy si neskutočne užívam, človek sa vie na ne viac namotivovať. Sú to predovšetkým stretnutia so Žilinou, s ktorou vždy dokážeme hrať vyrovnanú partiu.“
„Fanúšikom by som sa chcel poďakovať hlavne za posledný domáci duel so Žilinou. v ktorom vypredali štadión a vytvorili nám neskutočnú atmosféru. Som rád, že nás chodia podporovať nielen na domáce, ale aj vonkajšie zápasy. Dúfam, že cestu na tribúny si nájdu v ešte väčšom počte,“ týmito slovami uzavrel rozhovor Lukáš Ďurkech.
„ “