Michal Suľovský pôsobí v prvoligových Leviciach už tretiu sezónu. Pre levy sa aktuálny ročník TIPOS SHL skončil už v základnej časti. Odchovanec banskobystrického hokeja v ňom odohral 44 duelov s bilanciou 7 gólov a 10 asistencií.
Z čoho ste mali vy ako dospievajúci hokejista najväčší strach?
Nepovedal by som, že strach. Skôr to bola obava z toho, kde sa budem pôsobiť, či sa budem hokejom živiť a podobne.
V akom veku začína hráč cítiť tlak na svojich pleciach? Je to už v detstve?
Podľa mňa je to individuálne. V žiackych kategóriách som ten tlak nepociťoval. Pri prechode z juniorského na seniorský hokej som ho však už začal cítiť.
Myslíte si, že v mladších vekových kategóriach by výsledky nemali byť prvoradé?
Myslím si, že nie. V tých kategóriách je potrebné sa zamerať na rozvoj hráčov a aby sa čo najskôr vyhrali.
Demotivovalo vás niekedy, keď ste prehrali a tréner bol nahnevaný, aj keď ste hrali dobre?
Určite áno. Väčšina trénerov povie, aby si bol ty ako hráč so sebou spokojný a či si obetoval všetko pre to, aby tvoj tím vyhral. Ak je tomu tak a zápas prehráš, bohužiaľ taký je šport. Niekto musí vyhrať a niekto prehrať.
Čo všetko ste museli kvôli hokeju obetovať?
Čas strávený s rodinou a kamarátmi. Keďže hrávam v Leviciach, nie som s nimi v dennodennom kontakte.
Stalo sa vám, že ste o sebe pochybovali a hovorili si, či má zmysel, čo robíte ? Ako ste to riešili?
Nebolo tomu len raz. No vždy som si odstupom času povedal, že keď už to robím, chcem v tom pokračovať a nevzdať sa toho pri prvej príležitosti.
Čo je podľa vás najdôležitejšie v momentoch, kedy hráč o sebe pochybuje?
Vnímať v čom je ten hráč dobrý, stále napredovať a zlepšovať sa v daných veciach.
Ako ste zvládali situácie, keď ste si možno aj mysleli, že na to máte, ale tréner vás nepostavil hrať?
Keď vás tréner nepostaví hrať, tak ma na to svoj dôvod. Vtedy má hráč len dve možnosti. Buď to akceptuje s tým, že sa mu dotkne ega alebo bude makať ešte viac a dokáže mu, že na to má.
Akým spôsobom sám seba denne motivujete?
Každým dňom chcem byť lepší a lepší. Robím pre to maximum.
Máte nejaké vzory alebo seriály, filmy či knihy, ktoré vás v živote mentálne posunuli ďalej?
Mojim vzorom je Alex Ovechkin. Veľmi rád si kuknem aj motivačné filmy.
Bol pre vás prechod od juniorov k seniorom náročný? Čo vám robilo najväčšie problémy?
Najväčšie problémy mi robila fyzická a rýchla hra. Postupom času si však hráč na ňu zvykne.
Aké máte sny, plány a ciele do budúcnosti?
Chcem sa čo najdlhšie živiť hokejom, neustále sa zlepšovať a byť lepším hráčom. Jedným z mojich cieľov je zahrať si v extralige a ukázať, že na ňu mám.