Júlia Matejková sa hokeju venuje už 14 rokov. Učaroval jej, keď sa ako školáčka zúčastnila korčuliarskeho výcviku. „Doteraz si pamätám, ako som prvý krát vykorčuľovala na ľad a nejakým zázrakom som bola schopná korčuľovať bez pomoci mantinelu. A práve vtedy som zistila, že chcem hrávať hokej, a preto som sa rozhodla prihlásiť do klubu HC 05 Banská Bystrica. Vďaka hokeju som precestovala polovicu Európy a absolvovala som jeden letný kemp v Japonsku. Spoznala som nové miesta, zaujímavých ľudí a rôzne kultúry. Vždy po škole som utekala na tréningy, ktoré som si veľmi užívala.“
Počas pôsobenia v Banskej Bystrici očarila 22-ročnú hokejistku hra Jána Sýkoru. „Počas každého domáceho zápasu som ho pozorne sledovala. Dnes sú pre zmenu mojou inšpiráciou Connor McDavid, Artemi Panarin, Jack Hughes, Patrick Kane, Sidney Crosby, Connor Bedard, Leon Draisaitl, Auston Matthews a David Pastrňák. Na obdobie strávené u baranov spomínam len v tom najlepšom. Ak mám byť úprimná, bolo trošku ťažšie presadiť sa proti chlapcom. Vždy tam bola väčšia konkurencia a priestor na rýchle zlepšenie. Veľmi rada som hrala proti chlapcom, pretože tam je povolená hra do tela. Mne osobne sa tento štýl hokeja páči. Myslím si, že protihráči nebrali na mňa ohľad a niekedy dokonca chceli hrať ešte tvrdšie proti mne. Našli sa však aj výnimky, ktoré hrali jemnejšie, tých bolo ale len pár.“
Matejková ešte v útlom veku snívala o tom, že si zahrá v NHL. „Potom som si však uvedomila, že s chlapcami nebudem stíhať donekonečna. Nepovedala by som, že som z toho mala strach. Skôr to bola realita, ktorú som prijala a stále som si užívala, že môžem hrať tento skvelý šport. Posledný rok v U18 som začala hokej brať trochu vážnejšie, a možno až príliš vážne. Po vypadnutí z top divízie som sa cítila prvýkrát veľmi sklamaná a smutná. Potom som to prehodnotila a začala som to opäť brať trošku uvoľnenejšie. Hokej som vnímala ako zábavu a stále sa tejto filozofie držím.“
Medzi moje hokejové prednosti rodáčky spod Urpína patrí nepochybne práca s pukom. „Rada tvorím hru, mám dobrý prehľad a prihrávam spoluhráčkam do výhodnejších pozícií. Poslednú dobu som zlepšila strelu, ale v dueloch ju často nevyužívam, pretože radšej prihrávam. Ako nevýhodu vnímam najmä pomalšiu reakciu na ‘game transition’ – zmena z útoku do obrany a naopak. Niekedy premýšľam príliš ofenzívne a z tohto dôvodu nedokážem stopercentne plniť defenzívne povinnosti. Myšlienkami som už totiž o krok vpred.“
Šikovná útočníka si nesmierne cenní zlatú medailu, ktorú získala so slovenskou reprezentáciou do 18 rokov v 1-A divízii Majstrovstiev sveta. „Prvý krát sme postúpili medzi elitnú osmičku. Vytvorili sme skvelú partiu. Tešila som sa, že môžem reprezentovať svoju krajinu. Nesmiem opomenúť ani príchod do Fínska. Je to pre mňa skvelá príležitosť na hokejový aj osobný rast.“
Odchovankyňa HC 05 Banská Bystrica debutovala v seniorskej reprezentácii už ako 16-ročná. „Pocity boli skvelé, pretože tým došlo k naplneniu z jedného z predsezónnych cieľov. Bola som šťastná, že som mohla prvýkrát reprezentovať áčko a užiť si dva týždne s blízkymi kamarátkami. Vždy tieto veci riešim a oznamujem ako prvému otcovi, pretože práve on je mojim najväčším fanúšikom aj oporu. Popravde som ani nečakala, že sa mi hneď pri súťažnom debute podarí skórovať. Snažila som sa hrať čo najlepšie ako viem a vyústilo to v gól, ktorý ma určite potešil. Puk mám samozrejme odložený na pamiatku.“
Od sezóny 2021/2022 je bývalá mládežnícka reprezentantka hráčkou fínskeho HPK. „Tesne pred Vianocami ma kontaktovala manažérka z HPK a na jej ponuku som bez zaváhania povedala áno. Vždy som si tužila vyskúšať hokej v zahraničí. Kto vie, ako by sa moja kariéra vyvíjala, ak by som ostala na Slovensku. Po príchode do klubu ma prekvapilo veľa vecí, mohla by som o tom rozprávať hodiny. Mentalita, zvyky a nastavenie ľudí sú odlišné ako na Slovensku. Už tu žijem (hrám a študujem) tretím rokom a každý deň ma dokáže niečo prekvapiť. Bolo pre mňa náročné opustiť rodinu a kamarátov. Vnímam to však tak, ako by som študovala niekde na Slovensku. Najťažšie bolo a stále je zvyknúť si na inú mentalitu ľudí. Veľa ľudí ospevuje severské krajiny a ľudí, ktorí tu žijú. Súhlasím s nimi, že vo Fínsku mnoho vecí funguje lepšie ako u nás. Avšak po istom čase, čo tu žijem, tak som začala vnímať aj isté nevýhody. Nikde teda nie je ten svet ružový, ako si mnohí myslia.“
Majetková nám niečo prezradila aj o kvalite tamojšej súťaže. „Zhruba 4-5 tímov je na rovnakej úrovni a potom ďalšie dva resp. tri sú slabšie. Tým pádom zápasy proti tým lepším tímom majú dobré parametre a aj náboj. Osobne najradšej hrám proti dvom top tímom z okolia Helsínk – HIFK a Kiekko-Espoo. Dôvodom je jednoznačne kvalita týchto stretnutí. Zápasy proti ním nás posúvajú ďalej a vďaka nim sa zlepšujeme. “
Obyvatelia vo Fínsku sú viac rezervovaní, tichší a zdržanlivejší. „ Avšak nájdu sa aj výnimky. Študujem asi hodinku a pol autom od Hämeenlinny vo Vierumäki, kde mám komunitu spolužiakov prakticky z celej Európy. Je to vždy príjemná zmena prostredia. V HPK bola v minulej sezóne jedna Slovenka a dve Češky, tento rok sú tu tri Češky. Takže taký malý pocit domova mám stále. Ochutnala som už takmer všetko tradičné. Či už je to sladké „drievko“ – lekorica, ktoré je tu veľmi populárne (z počiatku som ho vôbec nemala rada, no teraz mi už chutí). Vyskúšala som tradičné pečivo. Taktiež mäsité jedlá sú veľmi populárne, na čele s mäsovými guličkami na nespočetne veľa spôsobov. Mám veľmi rada lososa, keďže Fínsko je známe kvalitnými rybami. A asi mojím najobľúbenejším jedlom, ktoré som vyskúšala, bol sob.“
„Momentálne sa snažím svoje športové ciele zosúladiť so štúdiom. Nepozerám sa veľmi do diaľky, pretože stále zvažujem, kde budem hrať ďalšiu sezónu. Neviem povedať, či sa niekedy ocitnem v PWHL. Určite by som si ju chcela vyskúšať. Zažiť ten profesionalizmus a vidieť opäť niečo iné zo sveta. Avšak záleží to na mnohých faktoroch, ktoré ovplyvniť nedokážem. To čo ovplyvniť dokážem, tak snažím robiť dôsledne,“ týmito slovami uzavrela rozhovor Júlia Matejková.
