FOTO: Facebook / Remparts de Québec
Je odchovancom Nitry, ktorá sa nebojí rozvíjať a dávať priestor mladším hráčom v prvom extraligovom tíme. Napriek tomu sa František Ridzoň vydal inou cestou než draftová dvojka roku 2022, Šimon Nemec alebo iná sľubná nádej slovenského hokeja, Adam Sýkora, a po minulej sezóne odletel za more. O dvadsaťosemzápasovej epizóde, odohrávajúcej sa v kanadskom Quebecu, ako aj ďalších plánoch sedemnásťročného útočníka sme sa porozprávali v krátkom rozhovore.
Po minuloročnej sezóne v Nitre, najmä juniorke, ste sa rozhodli odísť za more. Prečo prišlo toto rozhodnutie? Nebola pre vás šanca na posun do A-tímu Nitry?
„Šanca na posun do A-tímu by aj bola, lenže pravdepodobne by som toho priestoru veľa nedostal a nastupoval len sporadicky. Rozhodol som sa tak skúsiť kanadskú juniorku, aby som veľa hrával v kvalitnej súťaži a zlepšil sa.“
V QMJHL sa Vám bodovo nepodarilo nadviazať na úspešný ročník zo slovenskej juniorky. V 28 zápasoch ste zaznamenali len 5 bodov. Nesadol Vám zámorský štýl hokeja?
„Nešlo o to, že by mi zámorský štýl nesadol, práve naopak prvých pár zápasov zo začiatku sezóny, kým som mal aj ice-time aspoň 12-13 minút a bol som aj na presilovke, sa mi hralo dobre a aj sa mi relatívne darilo. Lenže po návrate hráčov z predsezónnych NHL kempov som prestal hrávať presilovky a nastupoval som iba na nejakých 8 minút za zápas. Postupne som sa prepadol až do tretieho, štvrtého útoku a tam sú tie úlohy hráčov iné ako strieľanie gólov a produktivita. Samozrejme, rešpektoval som, že sú v mužstve starší a skúsenejší hráči, ktorí dostávajú väčší priestor, pretože Quebec Remparts má túto sezónu cieľ vyhrať Memorial Cup.“
Aká bola adaptácia na život v Quebecu? Uľahčoval vám ju fakt, že pred Vami hrali v meste bratia Šťastní?
„Adaptácia bola spočiatku ťažšia, keďže sa tam hovorí po francúzsky, ale mal som výbornú rodinu u ktorej som býval a som im vďačný za všetko čo pre mňa urobili. Ten fakt, že tam hrávali bratia Šťastní mi v podstate nič neuľahčoval, akurát ľudia ich tam poznajú a hlavne Petra si veľmi vážia. Pred štadiónom má s bratmi aj sochu.“
Samotný hokej je v tomto kanadskom meste naozaj prioritou číslo 1. Aké to bolo na ľade? Bol tlak na Vás ako legionára priveľký?
„Ja osobne som žiaden veľký tlak nepociťoval, aj keď ako legionárovi vám nikde nedajú nič zadarmo. Hlavne v takom mužstve ako Quebec v tejto sezóne, keď sme boli dlhodobo na prvej pozícii v rankingu CHL všetkých mužstiev v kanadskej juniorke. Čiže moju pozíciu som rešpektoval a snažil som sa bojovať, ale pre môj hokejový rozvoj to nebolo dobré a sám na sebe som cítil ako som postupne výkonnostne upadal.“
Často sa medzi fanúšikmi skloňuje tajná túžba vrátiť do mesta NHL tím. Prospelo by to lige podľa vašej osobnej skúsenosti?
„Ja si myslím, že určite by to prospelo. Majú nádherný štadión. Ľudia v Quebecu hokej milujú a chodili by radi na zápasy, ale budú tam asi nejaké iné problémy, kvôli ktorým im to NHL zatiaľ nepovolila.“
Teraz quebeckú kapitolu ukončujete, čo Vám dalo pôsobenie v meste? Kam Vás posunulo?
„Zlepšil som sa v jazyku, spoznal som výborných ľudí, mal som možnosť hrať v mužstve so skvelými hráčmi, ktorí sú draftovaní do NHL. Trénovali ma skvelí tréneri, hlavne Patrick Roy, ktorý je brankárskou legendou a výborným koučom. Zistil som, kde sú moje slabšie stránky, na ktorých musím viac pracovať a zlepšiť sa v nich.“
Cítili ste postupne, že Vám Quebec nedá potrebný kariérny rast?
„Áno, cítil som to postupne aj sám na sebe, že skôr upadám než sa zlepšujem, keďže v Kanade sa hrá veľa zápasov a menej sa trénuje. V mojom prípade v 17-tich rokoch hrať 8 minút na zápas a trénovať iba dvakrát alebo trikrát na ľade za týždeň, nebolo to, čo som chcel.“
Pozeráte sa už smerom k draftu? Ako hodnotíte svoje šance na úspech?
„Popravde, momentálne draft vôbec neriešim. V prvom rade sa pozerám a sústredim na to, aby ma hokej opäť začal baviť a mohol som sa čo najviac zlepšovať a stať sa lepším hokejistom.“
Čo očakávate od najbližšieho pôsobiska, kam sa chcete posunúť? Aké sú Vaše najväčšie ciele v blízkom období?
„Určite si za najväčšie ciele dávam dostať sa späť do formy, pomáhať mužstvu, v ktorom budem hrať, k víťazstvám a mať opäť radosť z hokeja.“
