FOTO: HC Topoľčany/Facebook
„Prvýkrát ma na hokejový štadión v Topoľčanoch priviedol ako štvorročného môj otec. K športu ma viedol od malička, pretože on sám celý život aktívne hrával hokejbal. Vyskúšal som si viacero športov (hádzaná,futball,plávanie), ale najviac ma to ťahalo k hokeju. Postupne som si prešiel všetkými vekovými kategóriami a prepracoval sa až do A-tímu Topoľčian,“ takto spomína na svoje hokejové začiatky Dávid Gergel.
Vďaka hokeju 23-ročný krídelník spoznal množstvo ľudí a vytvoril si mnoho kamarátstiev. „Za veľmi dôležité považujem to, že som sa naučil disciplíne a zodpovednosti, ktorú využijem aj mimo ľadu. Za tie roky sa mi nazbieralo veľa zážitkov, na ktoré veľmi rád a s úsmevom spomínam. Nie som si vedomý toho, že by ma hokej v niečom obmedzoval. Vždy som radšej trávil čas na štadióne ako niekde na párty. Nikdy som toho neľutoval.“
Hokej má v Dávidovej rodine významné miesto. „Všetci členovia rodiny ma od začiatku podporujú. Fandia mi a v každej situácii sa ma snažia podržať, za čo im patrí veľká vďaka. Chodia na každý domáci zápas, a keď hráme vonku, tak pozerajú zápasy v telke.“
Keď bol topoľčiansky rodák mladší, jeho hokejovým vzorom bol Sidney Crosby, ktorého obdivuje až doteraz. Za doposiaľ najväčší úspech považuje pôsobenie v reprezentácii do 19 rokov a účasť na turnaji 4 krajín. Verí, že tie najväčšie úspechy na neho ešte len čakajú.
Perspektívny útočník nám povedal niečo aj o topoľčianskom hokeji. „Za najväčšie legendy klubu považujem Miroslava Šatana, Ľubomíra Višňovského Radoslava Hecla a Ľubomíra Hurtaja. Podľa mňa je najväčším úspechom topoľčianskeho hokeja to, že sa mu podarilo vychovať, či už v minulosti alebo súčasnosti hráčov, ktorí sa objavujú aj v slovenskej reprezentácii. Za všetkým spomeniem Milana Kytnára, Mateja Pauloviča, Samuela Haina, Mária Grmana alebo Jakuba Minárika.“
Na ktorých súperových klziskách zažil odchovanec topoľčianskeho hokeja najlepšiu atmosféru? „Dobrú atmosféru som zažil napríklad v Martine alebo Skalici. Fanklub aj diváci robili výbornú atmosféru počas celého zápasu. Avšak najviac si atmosféru užívam na domácom topoľčianskom štadióne. Dovolím si tvrdiť , že naši fanúšikovia sú najlepší z celej ligy.“
Zo súčasných spoluhráčov sú pre Dávida veľkou inšpiráciou určite Henrich Ručkay a Lukáš Hvila. „Mladším hráčom idú príkladom tým, že neustále na sebe makajú. Vidíte ich, ako v posilňovni alebo na ľade robia stále niečo navyše.“
„V prvom rade by som sa chcel čo najdlhšie živiť hokejom. Neustále sa zlepšovať a posúvať. Jedným z mojich cieľov je dostať sa do extraligy a udržať sa tam,“ týmito slovami uzavrel rozhovor 23-ročný útočník.
