FOTO: Aquacity Pikes/Facebook
Jakub Kylnar síce začal letnú prípravu v českom prvoligovom Prostějove, no po komunikácii s veľmi blízkym človekom sa rozhodol, že pre jeho hokejový vývoj bude lepšie, ak svoju budúcnosť spojí s Aquacity Pikes.
Z čoho ste mali ako dospievajúci hokejista najväčší strach?
V tomto veku je najdôležitejšie poriadne sa niekde uchytiť a vybojovať si miesto v tíme, takže to bol pravdepodobne strach z neúspechu.
V akom veku začína hráč cítiť tlak na svojich pleciach? Je to už v detstve?
Záleží to od konkrétneho hráča. Niekto je napríklad pod tlakom rodičov už od malička a niekto pre zmenu tlak necíti vôbec. V tomto prípade je najdôležitejšie, ako to má hráč nastavené v hlave. Ja osobne som začínal cítiť tlak až v seniorskom hokeji, keď sa okolo vás točí veľa peňazí a sponzorov, ktorí chcú vidieť výsledky.
Myslíte si, že v mladších vekových kategóriách by výsledky nemali byť prvoradé?
Som toho názoru, že už aj v tých mladších kategóriách by mal brať ohľad na výsledky. Zdá sa mi, že pomaličky sa vytráca súťaživosť medzi hráčmi a to nie je dobré.
Demotivovalo vás niekedy, keď ste prehrali a tréner bol nahnevaný, aj keď ste hrali dobre?
Určite áno, každý si týmto v kariére mnohokrát prejde. Niekedy sa proste k vám hokejová šťastena prikloní a inokedy zase nie.
Čím hokej obohatil váš život? Čo všetko ste museli kvôli nemu obetovať?
Vďaka hokeju som spoznal veľa skvelých ľudí a zažil mnoho nezabudnuteľných chvíľ, no prišiel som o čas strávený s najbližšími. A trošku musela ísť do úzadia aj škola.
Stalo sa vám, že ste o sebe pochybovali a hovorili si, či má zmyslel, čo robíte? Ako ste to riešili?
Keď sa nedarí, tak hlavou vám vždy víria pochybnosti. Treba vydržať a pokračovať v tvrdej a poctivej práci. Stalo sa mi to minulú sezónu, kedy som uvažoval o konci kariéry. Nevzdal som to, pretože hokej milujem.
Čo je podľa vás najdôležitejšie v momentoch, keď hráč o sebe pochybuje?
Dôležité je mať niekoho, o koho sa môžete oprieť. V takýchto momentoch je potrebné makať na tréningu ešte viac, tým nič nepokazíte.
Ako ste zvládali situácie, keď si si možno aj mysleli, že na to máte, ale tréner vás nepostavil hrať?
Tieto momenty sú veľmi demotivujúce, no ako hráč ich musíte rešpektovať. Pokiaľ je tréner toho názoru, že je to najlepšia varianta, tak sa s tým bohužiaľ nedá nič urobiť. Keď však dostanete šancu, musíte sa jej chytiť a ukázať, že na to máte.
Akým spôsobom sám seba denne motivujete?
Každé ráno po prebudení chcem byť najlepší na ľade aj mimo neho, a preto sa podľa toho musím zariadiť.
Máte nejaké vzory alebo seriály, filmy či knihy, ktoré vás v živote mentálne posunuli ďalej?
Mám dva vzory, hokejový a životný. Čo sa týka hokeja, tak je to Tomáš Rolinek, ktorého považujem za veľkého pracanta a hlavne výnimočnú osobnosť. On je dôvodom, prečo nosím na drese číslo 60. Životným vzorom je môj ocino, raz by som chcel byť ako on.
Bol pre vás prechod od juniorom k seniorom náročný? Čo vám robilo najväčšie problémy?
Ako sa to vezme. Nemyslím si, že prechod bol nejaký ťažký. Dôležité bolo urovnať si myšlienky a vytýčiť si cieľ.
V aktuálnej sezóne obliekate dres prvoligového AquaCity Pikes. Ako sa zrodil váš príchod do Popradu? Čo vás najviac prekvapilo, keď ste prišli do klubu?
Letnú prípravu som začal v Prostějově. Bol som si však vedomý toho, že mám v zálohe aj plán B, konkrétne Pikes. Po konzultácii s veľmi blízkym človekom som nakoniec dospel k záveru, že práve Poprad bude pre môj rozvoj ideálny.
Čo hovoríte na kvalitu zápasov v TIPOS SHL?
Kvalita každým rokom stúpa. Oproti minulej sezóne, v ktorej som obliekal dres Brezna sa TIPOS SHL posunula výrazne dopredu. Do súťaže pribudlo mnoho hráčov z vyšší líg a dodali TIPOS SHL ten správny impulz.
Veríte, že sa vám naskytne príležitosť odohrať pár duelov aj za áčko kamzíkov?
Som o tom stopercentne presvedčený. Trošku ma však obmedzuje to, že som považovaný za cudzinca. Musím teda čakať, kým sa pre konkrétny zápas uvoľní legionárske miesto.
