FOTO: Tomáš Feigl
Prvý hokejový tréning absolvoval Ján Marcinko na starej košickej Lokomotíve. „Pamätám si, ako ma otec prekladal cez mantinel a tréner mu povedal, že to už musím zvládnuť sám, pretože som už veľký vojak. Mal som vtedy čerstvých 5 rokov. Už odmala ma otec brával na každý domáci zápas Košíc. Hokejom som žil celé dni a keď som dovŕšil 5 rokov, rodičia ma zobrali na môj prvý tréning.“
Keď bol košický odchovanec malý, netúžil byť obrancom, ale chcel strieľať góly. Keď ho tréneri zhruba v 5. ročníku zaradili do obrany, nevedel sa s tým zmieriť. „Časom som začal sledovať obrancov v NHL, pozoroval, čo dokážu, a do tejto pozície som sa naplno vložil s cieľom skúšať veci, ktoré dokážu aj oni. Myslím si, že sa tréneri rozhodli správne, pretože teraz by som už nemenil. Je veľa trénerov, ktorí ma v mojom rozvoji ovplyvnili. Z Košíc by som určite musel vyzdvihnúť zosnulého pána Sviteka. Myslím si, že výrazný moment bol, keď som si uvedomil, že na sebe musím pracovať viac než ostatní, aj mimo klubových tréningov. Dôležité bolo aj rozhodnutie ísť v pätnástich rokoch do Česka za väčšou konkurenciou. To si myslím, že môj rozvoj výrazne ovplyvnilo.“
Ideálny moderný obranca musí mať podľa Marcinka dobrú techniku korčuľovania, zvládnutú palicovú techniku s dobrou strelou a prehľad v hre – nielen pri rozohrávaní, ale aj pri čítaní herných situácií. „Osobne mám radšej obrancov s ofenzívnym inštinktom. Dokonalým vzorom môže byť Cale Makar, Adam Fox alebo Jake Sanderson. Čo sa týka mojej hry, snažím sa o kvalitnú a zodpovednú obranu, hrať agresívne a nedať súperovi čas. Keď sa dá, rád sa zapojím aj do útočného výpadu. Myslím si, že mám dobré korčuľovanie a stíham byť aj vpredu, aj včas vzadu. Komunikovať sa snažíme všetci piati na ľade, spoločne aj s brankárom. Je to činnosť, ktorá veľmi pomáha a zjednodušuje život na ľade, hlavne keď sme pod tlakom.“
Hokejovému obrancovi stále vraveli, že musí zosilnieť, a práve tomuto aspektu sa snažil celé leto venovať. „Myslím si, že sa mi to podarilo. Herné situácie teraz zvládam lepšie a verím si v každom súboji. Technike korčuľovania som sa začal venovať už od malička, vedel som, že to bude dôležitý prvok hry, a tak som na ňom pracoval, či už skoro ráno pred školou na súkromných tréningoch v Košiciach, alebo neskôr v Česku, kde bol skills kouč súčasťou klubu.“
Podľa odchovanca oceliarov je pre obrancu dôležitá kombinácia tvrdosti aj inteligencie. „Keď obranca dobre číta hru, dáva útočníkom čo najmenej priestoru a času niečo vymyslieť. Tvrdosť mi pomáha ich čo najlepšie odstaviť a znepríjemniť im život na ľade. Chcem, aby o mne vedeli, a rád vytváram rozruch. Čo sa týka regenerácie, vždy po zápase máme ešte posilňovňu. Následne je čas na kvalitnú stravu a spánok, to je podľa mňa najdôležitejšie. Rád využívam saunu a prípadne aj ľadovú kaďu.“
Za Michalovce nastúpil 23-ročný hokejista už v ročníku 2023/2024, vtedy však za klub odohral len jeden zápas, pretože kvôli zdravotným problémom musel sezónu predčasne ukončiť. „Následne som od Michaloviec dostal ponuku na budúcu sezónu, s ktorou som súhlasil, a bol som tak súčasťou výmeny medzi Slovanom a Michalovcami. Celá moja rodina je z východu a značná časť z okolia Michaloviec, takže viem, aký temperament sa tu skrýva. Michalovce nie sú veľké mesto, a skoro každý tu pozná každého, o to rodinnejšia atmosféra tu je. Dostal som veľa pozitívnych správ a som rád, keď spolu môžeme víťaziť. Najsilnejšie momenty sú a budú oslavy po vyhraných zápasoch.“
V Michalovciach sa túto sezónu vytvorila skvelá partia a dosť tomu pomohlo, že sme sa dokázali zomknúť aj po nepriaznivom začiatku sezóny. „Vedeli sme, že to musíme spolu zvládnuť, a myslím si, že nás to zocelilo. Všetci hrajú obetavo, pracujú tvrdo a navzájom sa podporujú. Veľkou pomocou sú skúsenosti Mareka Bartánusa, Milana Kytnára a Patrika Svitanu, ktorí nás dokážu dobre mentorovať. Každý zápas prežívam rovnako. Je však pekné vrátiť sa do prostredia, kde som ako malý sedel v hľadisku – teraz v inej úlohe.“
Košický rodák vníma tento rok svoju úlohu defenzívnejšie než v minulosti. „Snažím sa dobre plniť svoje povinnosti, hrať rýchlo, tvrdo a priamočiaro. To odo mňa očakávajú aj tréneri na čele s Erikom Čaládim. Zároveň vnímam, že je to moderný typ trénera a vie, že podpora útoku obrancom je dôležitá. Spoluprácu s pánom trénerom hodnotím len kladne, páči sa mi jeho pozitívne myslenie a chuť zlepšovať sa každý deň. Všetko, čo hovorí, mi dáva zmysel.“
V domácom zápase tejto sezóny proti Liptovskému Mikulášu strelil Ján Marcinko prvý extraligový gól. „Prežíval som pocity veľkého šťastia. Keď som počas play-off v Trenčíne strelil gól, po zhliadnutí videa mi ho odvolali, preto som mal veľkú radosť, že tento mi už nikto nevezme. Na gól som si počkal dlhšie, než by som chcel, o to väčšiu radosť som mal, keď to prišlo. Tento gól som venoval rodičom, priateľke a mojej rodine, ktorá ma podporuje a tento moment prežívala so mnou priamo na štadióne.“
