FOTO: Marcel Volohda
Artyom Zhelezkov má za sebou pôsobenie aj v jednej z najkvalitnejších hokejových súťaží sveta. Ako víťaz Gagarinovho pohára dnes zúročuje svoje skúsenosti v drese HC 19 Humenné, kde spoznáva slovenský hokej aj jeho fanúšikov.
TVRDOU PRÁCOU AŽ DO KHL
Úprimne povedané, k tomuto momentu som išiel veľmi dlho. S hokejom som začínal v malom meste Nižnij Tagil na Urale. Môj otec pracoval v továrni, mama bola zdravotníčka. Boli sme úplne bežná rodina, nepatrili sme medzi tých, ktorí mali všetko jednoduché a v živote sme si prešli aj náročnejšími obdobiami. S hokejom som začal ako šesťročný. Zo začiatku to bolo veľmi ťažké, dlho som sa nevedel poriadne naučiť korčuľovať, ale tento šport som mal rád a nikdy som nechcel skončiť. Práve tieto prvé roky ma podľa mňa naučili najdôležitejšiu vec. V hokeji nič nepríde samo. Ak chce človek niečo dosiahnuť, musí každý deň pracovať a dokazovať, že na túto úroveň patrí. Vďaka veľkej snahe a túžbe zlepšovať sa ma už ako trinásťročného považovali za perspektívneho hráča na Urale.
V pätnástich rokoch som definitívne pochopil, že hokej môže byť moja cesta, prostredníctvom ktorej môžem niečo dokázať a pomôcť svojej rodine. V sedemnástich rokoch som začal nastupovať za mužský tím Sputnik, ktorý hral vo VHL. Bola to obrovská skúsenosť. Keď máte 17 rokov a ocitnete sa v jednej kabíne s hráčmi, ktorí majú 35–40 rokov, vlastné rodiny a veľa životných skúseností, veľmi rýchlo dospejete. Nielen ako hokejista, ale aj ako človek. V osemnástich rokoch som sa už stal plnohodnotným hráčom seniorského tímu a získal som obrovské skúsenosti vo VHL. Práve v tomto období si ma všimli skauti Metallurgu Magnitogorsk a začali so mnou pracovať.
Na konci sezóny som išiel s juniorskou reprezentáciou Ruska na turnaj štyroch krajín do Bratislavy, kde som sa stal najlepším útočníkom turnaja. Bol to pre mňa veľmi špeciálny moment. Vtedy som si ani nevedel predstaviť, že o niekoľko rokov bude práve Slovensko krajinou, kde budem žiť a pokračovať vo svojej kariére. Po tomto turnaji som už vedel, že nasledujúcu sezónu pravdepodobne začnem v KHL. Zostávalo už len rozhodnúť sa pre klub. Nakoniec Metallurg Magnitogorsk zaplatil môjmu materskému klubu veľmi slušnú kompenzáciu a ja som sa dostal do Magnitogorska. Som veľmi šťastný, že sa môj príbeh vyvíjal práve takto.
Pamätám si svoj prvý zápas v KHL, bol to veľmi výnimočný moment. Uvedomíte si, že ešte pred pár rokmi ste boli obyčajný chlapec z Nižného Tagilu, ktorý iba sníval o tom, že bude hrať hokej, a teraz stojíte na ľade proti najlepším hráčom v krajine. Samozrejme, bola tam nervozita, ale ešte viac bola túžba dokázať, že tam nepatrím náhodou. Prvé mesiace v KHL boli jedným z najdôležitejších období mojej kariéry. Bol to úplne iný level hokeja – rýchlosť, kvalita hráčov, dôraz na detaily a každodenné nároky na seba samého. Samozrejme, zo začiatku to nebolo jednoduché. Musel som si zvyknúť na nových spoluhráčov, požiadavky trénerov a atmosféru v tíme. Vždy som sa však chcel porovnať s najlepšími a vedel som, že iba tvrdou prácou sa dá dosiahnuť úspech.
Bolo pre mňa obrovskou cťou hrať po boku takých majstrov, akými boli Danis Zaripov a Sergej Mozjakin. Učil som sa od nich nielen hokejové veci, ale hlavne prístup k práci. Keď vidíte, ako takíto hráči každý deň pracujú na maximum napriek všetkým svojim úspechom, pochopíte skutočný význam profesionality. Veľkou skúsenosťou pre mňa bola aj spolupráca s Mikeom Keenanom, trénerom s obrovským menom vo svetovom hokeji. Celé toto obdobie ma veľmi ovplyvnilo ako hráča aj ako človeka. Dalo mi pevné základy do ďalšej kariéry a veľmi ma to formovalo.
CESTA ZA GAGARINOVÝM POHÁROM
Víťazstvo Gagarinovho pohára je jedným z najkrajších a najvýznamnejších momentov mojej kariéry. Keď prejdete takú dlhú cestu cez náročné zápasy play-off, zranenia, únavu a obrovský tlak a nakoniec zdvihnete pohár nad hlavu, sú to emócie, ktoré sa nedajú opísať slovami. Najväčšiu hodnotu mala práve cesta, ktorá k tomuto úspechu viedla. Úprimne povedané, počas sezóny nám veľa ľudí neverilo. Mali sme náročné obdobie, dokonca sme sa ani nenachádzali v prvej osmičke Východnej konferencie. Neskôr došlo k zmenám v trénerskom štábe, Mike Keenan tím opustil a mnohí si možno mysleli, že to pre nás bude ešte ťažšie. My vo vnútri mužstva sme však stále verili jeden druhému, každý deň pracovali a hľadali svoju šancu.
V play-off sa nám podarilo úplne zmeniť situáciu. S každou sériou sme boli silnejší a nakoniec sme sa dostali až do finále. Tam nás čakala CSKA Moskva na čele s Alexandrom Radulovom. Tím, ktorý prešiel celé play-off neuveriteľne suverénne. Od prvého kola až po finále vyhrali všetky série 4:0 a neprehrali ani jeden zápas. Preto nám pred finále len málokto veril. Prvý zápas finálovej série sme prehrali 1:5 a po takomto začiatku bolo veľmi dôležité nezlomiť sa. Práve v takýchto chvíľach sa ukazuje charakter mužstva. Naďalej sme si verili, držali spolu, plnili svoju prácu a krok za krokom sme začali meniť priebeh série. Toto víťazstvo mi ešte raz ukázalo, že v športe nie je nič nemožné, pokiaľ človek sám neprestane veriť. Najdôležitejšie je nikdy sa nevzdať, ďalej pracovať a zostať jedným tímom. Niekedy môžu byť okolnosti proti vám, ale ak máte vieru a charakter, dokážete dosiahnuť aj to, čo sa zdá nemožné.
Pre mňa tento Gagarinov pohár nie je iba trofej. Vždy si spomeniem na to, ako som ako malý chlapec začínal s hokejom v Nižnom Tagile, ako som prechádzal rôznymi ťažkými obdobiami a o niekoľko rokov neskôr som držal v rukách najväčšiu trofej ruského hokeja. V takých chvíľach si človek uvedomí, že všetka práca a všetky obete mali zmysel. Samozrejme, bola to víťazná práca celého mužstva – hráčov, trénerov, realizačného tímu a všetkých ľudí, ktorí boli pri nás. V hokeji nie je možné vyhrať takéto turnaje ako jednotlivec. Každý prispel svojou časťou a práve preto bude tento Gagarinov pohár navždy výnimočný.
ODDANOSŤ FANÚŠIKOV
Fanúšikovia sú podľa mňa neoddeliteľnou súčasťou hokeja. V KHL je všetko, samozrejme, oveľa väčšie a atmosféra na štadiónoch je obrovská, už len vzhľadom na počet fanúšikov a celkový rozsah súťaže. Ale musím povedať, že v Humennom ma veľmi príjemne prekvapila oddanosť fanúšikov. Je cítiť, že im na klube naozaj záleží a mužstvu fandia od srdca. Veľmi si vážim, keď fanúšikovia stoja pri tíme nielen vtedy, keď sa vyhráva, ale aj v ťažších chvíľach. Práve túto úprimnosť a oddanosť som si v Humennom veľmi obľúbil.
SKÚSENOSTI NA NEZAPLATENIE
KHL ma veľmi výrazne ovplyvnila ako hráča. Predovšetkým mi dala obrovské množstvo skúseností a možnosť hrať na veľmi vysokej úrovni. Každý deň si medzi kvalitnými hráčmi, trénuješ a hráš proti tým najlepším, takže sa neustále rozvíjaš a učíš. Ale asi ešte viac ma toto obdobie ovplyvnilo ako človeka. KHL ma naučila disciplíne, zodpovednosti a tomu, že po neúspechu sa nesmieš zastaviť. Pochopil som tam, aký dôležitý je charakter, každodenná práca a viera v seba. Toto obdobie mi dalo veľmi dobrý základ do ďalšej kariéry. Získal som skúsenosti, ktoré sa nedajú získať nikde inde, a myslím si, že mi dodnes pomáhajú nielen na ľade, ale aj mimo neho.
VRELÉ PRIVÍTANIE V HUMENNOM
V skutočnosti sú dôvody môjho odchodu do Európy pomerne osobné a nechcel by som o nich podrobnejšie hovoriť na verejnosti. Jediné, čo môžem povedať, je, že v tom čase som mal platnú zmluvu s klubom vo VHL, takže rozhodnutie bolo potrebné prijať pomerne rýchlo. Bolo dôležité, aby mi klub vyšiel v ústrety a súhlasil s ukončením zmluvy z mojej iniciatívy. Keď som svojmu agentovi povedal, že chcem pokračovať v kariére v Európe, medzi prvými a zároveň najrýchlejšie zareagovalo práve Humenné a ponúklo mi zmluvu. Dlho som neváhal, pomerne rýchlo sme sa dohodli, podpísal som zmluvu a začali sme spolu pracovať.
Najviac ma však príjemne prekvapilo niečo úplne iné – akí sú tu dobrí, ústretoví a otvorení ľudia. Od prvého dňa môjho príchodu až dodnes cítim, že sú vždy pripravení pomôcť a snažia sa vytvoriť príjemné prostredie nielen pre mňa, ale aj pre moju rodinu a celkovo pre hráčov, aby sme sa tu cítili ako doma. V tomto smere by som určite chcel vyzdvihnúť prezidenta klubu Petra Ždiňáka, jeho manželku Alenu Ždiňákovú a vlastne celú ich veľkú rodinu. Naozaj robia veľmi veľa pre klub aj pre hráčov. Samozrejme, chcem spomenúť aj všetkých ostatných pracovníkov klubu. Títo ľudia pracujú od srdca, pre tím a pre chalanov sú ochotní urobiť naozaj veľmi veľa. Myslím si, že práve vďaka takýmto ľuďom vzniká tá atmosféra, ktorú som v Humennom cítil od úplne prvého dňa.
FANÚŠIKOVIA, KTORÍ STOJA PRI TÍME
Musím povedať, že som bol z humenských fanúšikov naozaj veľmi príjemne prekvapený. Už od prvého dňa je cítiť ich vzťah ku klubu a k hráčom. Hokejom naozaj žijú, prežívajú každý zápas a vždy sa snažia mužstvo podporovať. Obzvlášť si vážim, že ich podpora je cítiť nielen po víťazstvách, ale aj v ťažších chvíľach. Pre hráča je to veľmi dôležité, pretože cíti, že za ním stoja ľudia, ktorým naozaj záleží na tom, čo sa s tímom deje. Chcem im touto cestou veľmi pekne poďakovať za ich podporu. My hráči ju cítime a veľmi si ju vážime. Z mojej strany môžem sľúbiť, že vždy budem na ľade odovzdávať sto percent a urobím všetko pre to, aby sme našim fanúšikom robili radosť víťazstvami.
TIPOS SHL MÁ SVOJU KVALITU
Povedal by som, že úroveň TIPOS SHL je veľmi dobrá a súťaž je konkurencieschopná. Samozrejme, ak to porovnám s KHL, rozdiel tam je, predovšetkým v rýchlosti hry, hĺbke kádrov a individuálnej kvalite hráčov. Zároveň je tu však veľa kvalitných hokejistov a tímov, ktoré dokážu potrápiť každého súpera. Najviac ma asi prekvapilo, aké nepredvídateľné môžu byť jednotlivé zápasy. Tu sa nedá podceniť žiadny súper. Ak mužstvo nastúpi na ľad bez správneho nastavenia a koncentrácie, môže stratiť body bez ohľadu na svoje postavenie v tabuľke. Preto sa mi táto súťaž páči svojou konkurencieschopnosťou. V každom zápase treba odovzdať maximum a neustále udržiavať vysokú koncentráciu.
