FOTO: HK Dukla Trenčín/Facebook
Matúša Hlaváča priviedol k hokeju otec, ktorý ho tiež hrával a stále si chodí zahrať na večerné partičky. „Pozícia obrancu mi prirástla prirodzene. Keď som s hokejom začínal a mali sme súťaže alebo hry, kde sme vyhrávali a ja som chcel samozrejme vyhrať, pričom som bol skôr ten, ktorý zacúval a bránil, aby sme gól nedostali. Uvedomenie, že chcem hrať hokej profesionálne, sa nedá presne povedať. Prišlo to veľmi prirodzene s mojím postupným formovaním. Neviem povedať, kedy to presne bolo – išlo o súčasť procesu.“
Trenčianskeho rodáka motivuje hokej samotný. Hra ho baví a napĺňa, keď podáva kvalitné výkony. „Je pre mňa radosť, keď cítim progres a zlepšenie. Moje tréningy mimo tímových sú ovplyvnené obdobím v roku (v lete sa zameriavam na niečo iné ako počas sezóny). Všeobecne sa zameriavam na schopnosti a zručnosti, ktoré sa konkrétne v mojej hre a v mojom štýle objavujú najčastejšie alebo také, v ktorých cítim nedostatky. Hokej je veľmi rýchly. Nie je čas nad niečím veľmi rozmýšľať. Skôr sa prejavujú naučené veci z tréningu.“
Rodina je pre hokejového obrancu všetko a zohráva veľmi dôležitú úlohu. „Keď mám vybrať len jedného člena, tak je otec. Nemôžem však opomenúť aj ostatných rodinných príslušníkov. Hokej ma ako človeka nezmenil. Ako sa chovám na ľade je jedna vec, ale ako sa chovám mimo ľadu je iná. V čom ma zmenil je to, že hokeju treba veľa obetovať, veľa sa mu venovať, takže možno mi zmenil činnosti a uvažovanie. Nejaké osobnostné vlastnosti alebo tak mi to veľmi nezmenilo. Každý sme iný, za mňa môžem povedať, že dobrý obranca by mal mať rozvahu, obetavosť, čítanie hry…“
Z pôsobenia v Česku utkvel Hlaváčovi najviac v pamäti víťazný gól, ktorý strelil sedemnástich rokoch v jeho štvrtom zápase za mužov v Olomouci. „Bol to duel proti Sparte Prahe. Ako som spomínal, osobnostne ma to veľmi neovplyvnilo. Po hokejovej stránke ma to veľmi potešilo a bol som vďačný za ten moment. Čo sa týka môjho návratu do Trenčína, prišiel som na letnú prípravu. Po nejakej dobe, môžeme to nazvať ako skúška, sme sa dohodli na následnej spolupráci. Bol to pre mňa super pocit hlavne preto, že som bol v Česku a bez rodiny šesť rokov.“
Debut v seniorskej reprezentácii bol pre odchovanca Dukly Trenčín splneným snom. „Bol som za tú príležitosť a skúsenosti vďačný. Veľmi dobrá skúsenosť a zistenie pre mňa bolo, že na najvyššiu úroveň svetového hokeja výkonnostne aj celkovo hokejovo mám. A prvý gól v tejto kategórii? Nesmierne ma potešil.“
24-ročný obranca považuje Tomáša Starostu za legendu, či už po osobnostnej alebo hokejovej stránke. „Tošo ma najviac posunul jeho cennými radami. Prvé dve sezóny som si prechádzal aj prvou ligou a keď som hral v extralige, odohral som v zápase pár minút. Počas tretej sezóny som tiež veľmi nehrával, kým neprišla zmena trénera, ktorý ma nechal hrať. Bol to tréner Hamalainen, ktorého štýl hokeja mi veľmi sedel. Odvtedy som sa udomácnil v slovenskej extralige.“
Fanúšikovia zohrávajú tú najdôležitejšiu úlohu. „Koniec koncov hokej hráme hlavne pre fanúšikov. Fanúšikovia boli úžasní aj počas tej ťažkej sezóny. Fanúšikom, čo pri nás stáli, chcem poďakovať za podporu počas celej sezóny. Chcem ich pozdraviť a popriať im pekné leto. V mene celého tímu sa na vás tešíme budúcu sezónu.“
