FOTO: Beata Tokošová
Tomáš Belic trénoval od 3–4 rokov individuálne a do Dukly Trenčín išiel ako šesťročný. Na prvý tréning sa netešil, pretože ako dieťa sa bál nového prostredia. „Hokej pre mňa znamená veľa, hrávam ho skoro celý život. Naučil som sa disciplíne a hlavne tomu, že sa nemám nikdy vzdávať. Keď som na ľade, najviac cítim adrenalín. Rodičia ma vždy podporovali a všetko som mal. Mama aj tato sú bývalí športovci, a preto sa vedia vžiť do mojich pocitov a vždy mi vedia pomôcť.“
Hokejový útočník vzhliada k portugalskému útočníkovi Cristianovi Ronaldovi, na ktorom obdivuje, že si vie v kľúčových momentoch zachovať chladnú hlavu, nevzdáva sa a neustále na sebe pracuje. „Podľa mňa je mojou najsilnejšou stránkou to, že som veľký a zároveň sa viem pri tej výške aj hýbať na ľade. Jednoznačne chcem zapracovať na mentálnej stránke, pretože tá je podľa mňa rozhodujúca v hocijakom športe. Keď sme s juniorkou Trenčína dvakrát po sebe neuspeli vo finále extraligy, najskôr som bol sklamaný, ale keď s odstupom času na to pomyslím, byť dvakrát po sebe vo finále sa len tak hocikomu nepodarí. Škoda, že sme to aspoň raz nedotiahli do víťazného konca. Každopádne rád na to obdobie spomínam, keďže som s tými chalanmi hrával odmalička.“
Považská Bystrica nebola pre Belica novým prostredím, nakoľko v klube už pôsobil ako 16-ročný. „A preto, keď mi tréner juniorky Čacho napísal správu, že je tu možnosť ísť k nim v rámci striedavých štartov, neváhal som. Keďže ma väčšina chalanov z Považskej už poznala, hneď ma prijali medzi seba. Romana Tománka vnímam ako lídra, ktorý vie aj často zavtipkovať (smiech). Veľakrát mi pomohol na ľade aj mimo neho. Dokonca mi nahral na prvý seniorský gól. Keď sa mi nedarilo podľa predstáv, prišiel za mnou a porozprávali sme sa o tom. Som mu za to vďačný.“
Fanúšikovia panterov prirástli odchovancovi Dukly veľmi k srdcu. „Počas minulej sezóny chodievali na väčšinu vonkajších zápasov, čo nám aj ako tímu dodalo energiu. Fandia nám, keď sa darí, aj keď sa nedarí, za čo sme im vďační. Derby proti Dubnici má pre mňa vždy špeciálny náboj. Zápasy majú lepšiu atmosféru a príde viac fanúšikov. Duel je pre mňa o to špeciálnejší, že väčšinu chalanov z Dubnice poznám a niektorí so mnou hrávali v juniorke Dukly.“
Všetci v Považskej Bystrici si predstavovali lepšiu a hlavne dlhšiu sezónu, najmä po dobrom začiatku, ktorý mužstvo malo. „Šport však býva aj taký. Najviac mi utkvela v pamäti predvianočná výhra nad Dubnicou. Pred zápasom sme mali šnúru ôsmich prehier za sebou a aj napriek tomu, že sme po druhej tretine prehrávali 0:3, dokázali sme to otočiť a vyhrať 4:3 po predĺžení. Čo sa týka plánov na najbližšie obdobie, keďže chodím na vysokú školu, chcem úspešne zvládnuť ročník. Teraz si dávam ešte nejaké to voľno, ale za nejaký čas by som chcel začať s letnou prípravou, nech mám ďalšiu sezónu lepšiu ako terajšiu.“
