FOTO: HC Košice/Facebook
Dávid Romaňák má na detstvo veľmi krásne spomienky. Veľa času trávil vonku s kamarátmi, s ktorými hrával hokejbal, futbal a rôzne iné športy. „Čo sa týka hokejových začiatkov, veľa si toho nepamätám. Vybavím si však premiérový tréning na ľade. Prvý krát som stál na korčuliach ako 7-ročný a bol som nesmierne šťastný, že som pri prvom kroku nespadol hneď na ľad.“
Všetci z rodiny 24-ročného obrancu v jeho hokejovej kariére podporujú a fandia mu. Pravidelne navštevujú jeho domáce zápasy, za čom im je nesmierne vďačný. „Hokej riešime pri každej spoločnej návšteve, takže je niekedy toho až veľa (smiech). A ako by som sám seba charakterizoval ako hráča? Myslím si, že som kvalitný v defenzíve. Vyhrávam osobné súboje v obrannom pásme, blokujem strely, využívajú ma na oslabenia a keď mám puk na hokejke, snažím sa nevymýšľať a posuniem ho prvému voľnému spoluhráčovi. Rád by som sa zlepšil v práci na útočnej modrej čiare (pohyb a strela), hre pri tlaku súpera a riešení gólových príležitostí.“
V mládežníckych rokoch bol hokejovým vzorom popradského rodáka švédsky obranca Niklas Kronwall. Teraz vzhliada k hre Erika Černáka a Martina Féherváryho. „Najsilnejším zážitkom v kariére bola pre mňa pozvánka do seniorskej reprezentácie. Veľmi emotívne som prežíval minulosezónne vypadnutie v semifinále proti Zvolenu. Veril som, že si môžeme zahrať vo finále a dosť ma mrzelo, keď sa to nepodarilo. Zranenia postihnú skoro každého hokejistu a je to nepríjemne obdobie. Ja osobne ich mám za sebou už niekoľko.“
A ktorí tréneri výrazným spôsobom ovplyvnili kariéru odchovanca kamzíkov? „Spomeniem štyroch. Tréner Šimko ma mal na starosti veľa rokov. Trénoval ma, keď som bol najhorší v ročníku a hrával o triedu nižšie s mladšími chlapcami. Venoval sa mi aj v juniorke, kde som už patril medzi lídrov tímu. V priebehu rokov som sa od neho naučil veľa vecí, pričom niektoré využívam v tréningovom procese dodnes. Daniel Michlík ma naučil tvrdo na sebe pracovať a veriť tomu, že tvrdá práca sa vám vráti. Tréner Pichoňský bol prvý, ktorý ma začal herne vyťažovať a vďaka tomu som urobil v tej sezóne veľký progres. Nastúpil prvý krát v extralige a dostal som sa aj do reprezentácie do 20 rokov. A v neposlednom rade je to tréner Wojnar, vďaka ktorému hráme výborný systém. Chce od nás, aby sme tvorili a hrali s pukom, nielen ho odpalovali po mantineloch. To vás ako hráča posunie v každej situácii, ktorú na ľade absolvujete. A vďaka tomu ako hráč napredujete a postupne zvládate ťažšie a ťažšie situácie.
Od sezóny 2021/2022 je bývalý juniorský reprezentant kmeňovým hráčom HK Spišská Nová Ves. „Začalo to ešte v sezóne 2019/2020, keď som bol z Popradu na hosťovaní v Leviciach. Po určitých zdravotných problémoch som v novembri musel hosťovanie ukončiť a myslel som si, že sezónu dohrám v popradskej juniorke. V decembri mi však zatelefonoval Rišo Rapáč s tým, že by chcel, aby som sezónu dohral v Spišskej Novej Vsi, s čím som rád súhlasil. Následne nám vo februári sezónu ukončil COVID a ja som sa po sezóne vrátil do Popradu, v ktorom som absolvoval letnú prípravu a prípravu na ľade. Po príprave na ľade mi bolo povedané, že sa nezmestím do zostavy a ďalšie pôsobenie v Leviciach mi neprišlo ako prospešné pre moju hokejovú kariéru. Tak sme sa opäť spojili s Rišom, ktorý čakal ako sa situácia vyvinie a dohodli sme sa na zmluve. Rišo bol ten, ktorý videl ako tvrdo na sebe pracujem, koľko hokeju obetujem a dal mi šancu presadiť sa v mužskom hokeji.“
Práve v sezóne 2020/2021 rysy triumfovali v 1. hokejovej lige a dlhých rokoch sa vrátili do extraligy „Oslavy neboli veľmi bujaré, nakoľko stále platili určité COVID pravidlá. Oslávili sme to však v kruhu hráčov a sú to krásne spomienky. Bol to veľmi dôležitý moment v mojej kariére, takže to pre mňa aj veľa znamenalo. Triumf v 1. hokejovej lige mi dal šancu presadiť sa v extralige a živiť sa hokejom. Som veľmi rád, že to vyšlo.“
V uplynulom ročníku debutoval urastený bek v seniorskej reprezentácii. „Ďalší veľmi dôležitý moment v mojej kariére, bola to pre mňa obrovská česť a zadosťučinenie za všetku tvrdú robotu, ktorú som hokeju obetoval. Možno trochu ľutujem toho, že som bol zbytočne nervózny. Ak by sa mi ešte v budúcnosti naskytla možnosť obliecť si národný dres, už by som tam išiel s úplne iným nastavením. Spomínam však na to veľmi dobre, výborná skúsenosť v mojej kariére.“
Minulú sezónu zakončil Romaňák ziskom historického extraligového bronzu so Spišskou Novou Vsou. „Krásna a zároveň bolestivá spomienka. Po poslednom zápase vo Zvolene som to vôbec nevnímal ako úspech. Bol som presvedčený o tom, že sme sa mohli dostať do finále a sklamanie bolo obrovské. S odstupom času to ale vnímam ako veľký úspech a odmenu, či už pre nás hráčov a realizačný tím za celú sezónu alebo pre vedenie za robotu, ktorú odviedli pre to, aby Spišská Nová Ves bola v extralige a konkurovala najlepším klubom na Slovensku.“
Spišská Nová Ves urobila od postupu do extraligy naozaj neskutočný progres. „V kabíne sa smejeme, že by to mohol byť aj námet na seriál pre Netlix. Klobúk dole pred ľuďmi, ktorí tu ten hokej robia, pretože z klubu, ktorý bol medzi poslednými v 1. hokejovej lige a vo finančných problémoch vybudovali značku so skvelými podmienkami pre rozvoj hráčov. O všetkom svedčí aj naše momentálne postavenie v tabuľke a to, koľko ľudí nás chodí povzbudzovať na domáce zápasy.“
„Stretnutia proti materskému Popradu nevnímam nejako špeciálne. Na každý duel nastupujem s cieľom odovzdať na ľade maximum. Pre mňa osobne sú náročné zápasy v Michalovciach, Košiciach a Nových Zámkoch. Fanúšikom rysov by som odkázal, aby nás povzbudzovali ako doteraz. Každý domáci duel nás ženú vpred a aj zásluhou nich sme doma ešte neprehrali. Verím, že spoločne dokážeme ešte veľké veci,“ týmito slovami uzavrel rozhovor Dávid Romaňák.
