FOTO: HK Poprad/Facebook
Peter Bjalončík patrí medzi hráčov, ktorí sú s popradským hokejom spätí už od mládežníckych kategórií. V rozhovore sa vracia k svojim začiatkom v klube, návratu do A-mužstva aj k najvýraznejším momentom kariéry v drese HK Poprad. Hovorí aj o vzťahu k mestu a fanúšikom a vysvetľuje, čo preňho znamená predĺženie kontraktu.
Pamätáte si ešte na Vaše začiatky v Poprade? Ako sa vlastne začal Váš príbeh v HK Poprad?
„Vyrastal som v Poprade, čiže celú mládež som prakticky hral za HK Poprad, okrem jednej sezóny, keď som začal sezónu vo Fínsku a mal som 17 rokov. No na konci sezóny som sa vrátil do Popradu, kde som išiel rovno do A-mužstva. Hneď v prvom zápase proti Košiciam som strelil gól, keď som tečoval strelu Lukáša Hvilu. Pamätám si to veľmi dobre.“
Keď sa obzriete za tými rokmi v klube, čo sa v HK Poprad zmenilo najviac? A aký vzťah ste si ku klubu medzitým vybudovali?
„Zažil som v Poprade len dobré roky, pretože predtým meškali výplaty a podmienky neboli veľmi dobré. Momentálne takéto problémy našťastie neriešime. Zmenila sa ešte kabína pred tromi rokmi a to je asi všetko. Vybudoval som si samozrejme dobrý vzťah, pretože to bol môj sen hrať za HK Poprad a ten sa mi aj splnil. Aj keď to nebolo ľahké, ale mal som to šťastie a odmakal som si to.“
Aký je to pocit hrávať za klub z rodného mesta? Čo Vás teba dnes znamená obliekať popradský dres?
„Ako som už spomínal, bol to môj sen a ten sa mi splnil. Zároveň každým rokom očakávania stúpajú a ja si to uvedomujem. Robím to, čo ma baví a na mieste, ktoré mám najradšej.“
Ktorých hráčov považujete Vy osobne za legendy popradského hokeja a prečo?
„V prvom rade to bude Arne Kroták, najmä vďaka tomu, čo pre klub urobil a čo dosiahol po individuálnej stránke. Jeho rekordy sa budú ťažko prekonávať. Ďalej by som spomenul pána Štolca alebo pána Šuplera z tých starších. A z mladšej generácie by som spomenul Daniela Brejčáka, pretože som ho zažil asi najviac v kabíne. Je to správny chlap a veľký bojovník, čo na ňom obdivujem.“
Ako vnímate podporu fanúšikov a atmosféru, ktorú mužstvu vytvárajú na zápasoch? Spoznávajú Vás aj na ulici?
„Poprad je malé mesto, čiže hokejistov fanúšikovia spoznávajú celkom často. Určite si uvedomujeme podporu našich fanúšikov na zápasoch, pretože fandia výborne. Takisto vedia dať najavo, aj keď sa im niečo nepáči, čo je normálne. Som rád, že máme fanklub, aký máme. Snáď sa k nemu sezónu čo sezónu pridá viac ľudí.“
Ktorí popradskí tréneri Vás počas kariéry najviac formovali? Menil sa časom aj Váš pohľad na trénerov a ich prácu?
„V mládeži ma vychovávali tréneri ako Babura, Bartečko alebo terajší tréner Slovenska U18 Štolc. Na každého mám príjemné spomienky a ďakujem im za všetko, čo mi v kariére dali. Z trénerov v A-tíme som si niečo zobral od každého, kto ma trénoval. Najviac asi na mňa zapôsobil tréner Mikula.“
Na ktoré obdobie alebo sezónu v Poprade spomínate najradšej? Pri ktorom momente ste si povedali, že práve pre toto hráte hokej?
„Na prvé miesto by som dal sezónu, keď sme skončili na 2. mieste práve pod trénerom Mikulom. Na druhé minuloročnú sezónu, keď sme boli neskutočne dobrá partia, aj keď sme skončili “len” v semifinále. Na tretie miesto, keď sme vyhrali základnú časť pod trénerom Bjorkstrandom.“
Sú spoluhráči, ktorí výrazne ovplyvnili Vašu kariéru alebo pohľad na hokej? Cítite sa už dnes aj Vy v pozícii hráča, ktorý odovzdáva skúsenosti mladším?
„Určite áno, keď som bol mladší, veľa som vnímal, čo robia starší hráči a učil sa od nich, či už čo robia v kabíne, posilňovni alebo samozrejme na ľade. Veľa času som trávil po boku Davida Skokana, najmä po konci tréningu na ľade alebo aj v posilňovni, kde mi dával cenné rady. Ak ma nejaký mladý hráč poprosí o nejakú radu, veľmi rád mu pomôžem alebo ak si všimnem, že niečo robí zle, tak ho na to upozorním.“
V čom je podľa Vás popradské hokejové prostredie výnimočné? Ako veľkú rolu v tom podľa Vás zohrávajú fanúšikovia a mesto?
„Popradské prostredie je dosť špecifické, pretože v Poprade ešte nikdy nebol titul. Aj keď tu bolo neskutočne veľa dobrých hokejistov, nepodarilo sa im to.“
Ako prežívate derby zápasy proti Spišskej Novej Vsi? Je rivalita cítiť na ľade aj mimo neho?
„Rivalita je určite cítiť, pretože veľa ich hráčov alebo funkcionárov pôsobilo v Poprade a berú Poprad ako najväčšieho rivala. Keď som začal v extralige, tak najväčším rivalom boli Košice. Aj kvôli týmto veciam sa to zmenilo, postúpili do extraligy a musím povedať, že sú to najvypätejšie zápasy sezóny, keď je u nás aj u nich najlepšia atmosféra.“
Aký je Váš pohľad na nedávnu hokejovú sezónu? Čo ste si z nej odniesli?
„Bola to krásna sezóna, aj keď to spočiatku tak nevyzeralo. Naučilo ma to nikdy sa nevzdávať a byť trpezlivý a pracovitý, aj keď veci nejdú podľa očakávaní. Odniesli sme si z nej veľa vecí.“
Čo pre Vás znamená podpis novej dvojročnej zmluvy s Popradom? Aký ste tento okamih vnímali?
„Som rád, že sa to podarilo. Nepozeral som sa po iných možnostiach. Po predošlých skúsenostiach som chcel ostať doma, kde to poznám najlepšie.“
