FOTO: Vlci Žílina/Facebook
Matej Macek sa hokeju venuje od 5 rokov. „Hokej mi učaroval vtedy, keď ma otcov známy zobral po prvýkrát do Žiliny pozrieť sa na tréning jeho syna. Vtedy sa ma otec spýtal, či to chcem skúsiť. Súhlasil som a od toho okamihu ho hrávam. Z rodiny nehrá hokej nikto, podporujú ma však v ňom všetci. Hokej je mojou každodennou prácou, ktorá ma veľmi baví. Som rád, že sa mu môžem venovať. Vďaka hokeju som sa naučil na sebe pracovať, disciplíne, spoznal nových priateľov...“
Športovým vzorom 24-ročného krídelníka je Marián Hossa. Keď bol mladší, pozeral sa na neho ako hrá, čo robí a snažil sa to obkukať. Za najväčší športový úspech považuje minuloročné víťazstvo v 1. hokejovej lige so žilinskými vlkmi. Ak by sa Žiline podarilo prejsť cez baráž, bola by sezóna ešte krajšia.
„Otec so strýkom pracovali v Nórsku a spýtali sa ma, že keď mi vybavia skúšku v tíme, či by som to prišiel vyskúšať. Išiel som sa teda ukázať na pár tréningov. Tamojší mi tréner povedal, že chce, aby som ostal. Súhlasil som a nakoniec som strávil na severe Európy štyri roky. Prvý rok bol ťažký, nevedel som ani ceknúť po nórsky. V ďalšej sezóne som už nastúpil aj na nórsky kurz. Chceli nech netrávim celé dni len na byte a štadióne. Tak som ich teda trávil aj v lavici. Občas som sa ulial (smiech). Učiteľke ma vedela bonznúť otcovi so strýkom. Neraz som si od nich vypočul, čo si o tom myslia (smiech). Ale zvládli sme to. Väčšinu času som strávil v škole a na ľade, keďže som popri hraní za dorast som trénoval aj s juniorkou. Radšej som trénoval, ako sedel doma alebo bol v škole. Tak som trávil čo najviac času na štadióne. Zápasy sme mávali dva krát do týždňa. Pamätám si, ako som chodieval na ľad aj s partičkou autobusárov zo Slovenska, ktorí tam chodili hrávať. Spoznal som veľa dobrých ľudí, s ktorými som sa mohol porozprávať po slovensky a cítil sa, že som doma. Učarovala mi krajina aj mesto. Majú krásnu prírodu, ale aj mesto, kde ste mali čo vidieť. Pôsobenie v Nórsku som si užil. Spoznal som veľa ľudí, či už Slovákov, domácich alebo mnoho cudzincov z nórskeho kurzu,“ takto spomína rodený Kysučan pôsobenie v nórskom Manglerude.
Šikovný útočník nám povedal niečo aj o nórskom hokeji. „Stále registrujem ich ligu. Prvé tímy by boli schopné hrať našu extraligu, tie zvyšné by som zaradil do 1. hokejovej ligy. Čo sa týka návštevnosti, na lepšie tímy chodí viacej ľudí a na tie slabšie zas menej. Myslím si, že hokej v krajine napreduje veľmi slušne. Stále sa vyvíja a zdokonaľuje. To sa mi tam veľmi páčilo. Štadióny, na ktoré som zavítal, boli na dobrej úrovni.“
Od sezóny 2019/2020 je Matej opäť hráčom materského klubu. „Cítil som, že potrebujem zmenu a rozhodol som sa pre návrat do Žiliny, kde som vyrastal. Derby zápasy s Martinom sú vypäté a majú náboj. O motiváciu je teda postarané. Na každý duel príde veľa ľudí a hrá sa o to lepšie.“
Odchovancovi žilinského hokeja sa v práve prebiehajúcej sezóne TIPOS SHL podaril husársky kúsok. Hneď v troch dueloch zahviezdil štyrmi gólmi. „Teší ma, že som niečo také dokázal. Nie každému sa to podarí. Treba mať aj kúsok šťastia, ktoré je potrebné.“ Žilinčania sa vždy sústredia na najbližší duel, ktorý chcú zvládnuť. „Pôjdeme od zápasu k zápasu. Urobíme všetko čo je v našich silách, aby sme s predvedenou hrou boli spokojní nielen my, ale aj naši fanúšikovia. “
„Máme v tíme dosť skúsených hráčov. Od každého z nich sa snažím obkukať niečo čo mi pomôže. Prajem si, aby sa mi vyhýbali zranenia. Budem stále na sebe pracovať, aby som zlepšoval po každej stránke. Chcem vo svojej kariére napredovať, či už to bude v Žiline alebo niekde inde,“ týmito slovami uzavrel rozhovor Matej Macek.
