Ejem 6

FOTO: Davis photography

Hokej má Marco Ejem v krvi už od detstva. K tomuto športu ho priviedli rodičia, najmä starší brat, ktorý už vtedy hrával. Za svojimi hokejovými úspechmi vidí aj obetavosť rodičov a neutíchajúcu podporu snúbenice. V Topoľčanoch sa rýchlo udomácnil a pochvaľuje si nielen kabínu, ale aj atmosféru na tribúnach.

HOKEJ AKO CELOŽIVOTNÁ VÁŠEŇ

Hokej, to je pre mňa odmalička všetko, doslova ho mám v krvi. K tomuto športu ma priviedli rodičia, hlavne vďaka staršiemu bratovi, ktorý už vtedy hrával a ja som s ním trávil všetok možný čas na zimáku. Postupne sa to stalo prirodzenou súčasťou môjho života a celého dňa. Videl som, akú vášeň v tom má on, a časom ma to chytilo presne tak isto.

Postupne som si k ľadu a puku vybudoval silný vzťah a už v chlapčenských rokoch som vedel, že chcem makať a venovať sa mu naplno. Hneď ma na ňom bavila tá obrovská súťaživosť, fakt, že ťaháš s partiou za jeden povraz, a tie neopísateľné emócie, ktoré zažiješ len v šatni alebo na ľade po vyhranom zápase.

Je to drsný šport, v ktorom sa človek nikdy neprestane učiť – stále je nejaký detail, na ktorom môžeš popracovať. Práve táto nekonečná cesta za zlepšovaním, prekonávaním vlastných limitov a plnením si snov ma v tom kolotoči drží dodnes a nemenil by som ani sekundu.

SLOVAN BRATISLAVA, ZÁKLADNÝ KAMEŇ KARIÉRY

HC Slovan Bratislava mi do hokejového života dal neskutočne veľa a formoval ma v časoch, keď som bol ešte len ucho. Počas rokov v mládeži som mal šťastie na skvelých trénerov. Neučili ma len to, ako správne držať hokejku alebo korčuľovať, ale vštepili mi disciplínu, dravosť a hlavne to, že nič nedostaneš zadarmo a za svojimi cieľmi si musíš tvrdo ísť. Tieto základy, hokejové návyky a mentálnu odolnosť si nesiem so sebou celú kariéru. Som nesmierne vďačný za každú jednu sezónu, ktorú som v Slovane strávil, pretože ma pripravila na tvrdú realitu chlapského hokeja.

Tých spomienok a zážitkov je v hlave toľko, že by som o nich vedel rozprávať hodiny, ale pár momentov mi vrylo do pamäte navždy. Úplne prvý, zimomriavkový moment bol môj debut v áčku Slovana, keď som vykorčuľoval na pohárový zápas proti Nitre. Bol to taký ten čistý adrenalín, prvý zápas medzi chlapmi, na ktorý sa jednoducho nezabúda. Hneď vedľa toho stojí víťazstvo v lige kadetov – mali sme vtedy neskutočnú partiu, sadli sme si ľudsky aj hokejovo a jazdili sme ako jeden muž.

FOTO: Jakub Homoľa

A potom tie prvé tréningy s áčkom, keď som ako mladý chalan prišiel do šatne a pozeral na tie mená, ktorých plagáty som mal predtým nalepené v izbe. Úplne iný level. Pamätám si, aký som bol vyklepaný, ale oni ma vzali v pohode medzi seba, poradili, hecli ma a odovzdali mi cenné skúsenosti. Práve tie rady mi neskutočne pomohli v ďalšom raste, takže si to nesmierne vážim.

RODINA AKO NAJVÄČŠIA OPORA

Rodina? Bez nich by som dnes nebol tam, kde som, to hovorím na rovinu. Oco so mnou odmalička trávil hodiny na zimákoch, robil mi individuálne tréningy navyše, drel so mnou a vždy ma dokázal správne nakopnúť, keď sa mi práve nechcelo alebo sa nedarilo. Mama bola zas ten náš domáci pilier – starala sa o všetko okolo, aby som mal stopercentný komfort a mohol myslením visieť len pri hokeji.

Obom im patrím obrovský diel vďaky za to, čo všetko kvôli mne obetovali. No a v neposlednom rade je tu moja snúbenica. Je to môj najväčší fanúšik, človek, ktorý pri mne stojí v dobrom aj v zlom, keď prichádzajú tie ťažšie dni, unavené večery po zápasoch a tlak. Vždy tu bola pre mňa a to si neskutočne vážim. Aj jej patrí obrovské ďakujem za všetku trpezlivosť a lásku, ktorú mi dáva.

MODERNÝ HOKEJ MENÍ VNÍMANIE POZÍCIE OBRANCU

Moderný hokej sa strašne zmenil a úloha obrancov je dnes úplne iná než pred rokmi. Už to nie je len o tom puk odpáliť z pásma a stáť pred vlastnou bránou. Ak má mužstvo ofenzívne ladeného beka, je to obrovská zbraň, pretože dokáže dopredu vyviezť puk, založiť akciu alebo prekvapiť súpera z druhej vlny presne ako ďalší útočník. Ja osobne hru smerom dopredu milujem.

Hrozne ma baví podporovať útoky, vytvárať šance a byť nebezpečný aj na útočnej modrej čiare. Na druhej strane, rokmi a skúsenosťami mi do hlavy hlboko vsiaklo to, že moja primárna práca je vzadu. Čistá defenzíva, vyhrané súboje pri mantineli, blokovanie striel a nula vzadu – to je základ, bez ktorého to nejde, a na ten sa v žiadnom prípade nesmiem a ani nechcem pozerať pomedzi prsty.

PRÍCHOD DO TOPOĽČIAN A ZOZNÁMENIE S KABÍNOU

Prestup do Topoľčian sa upiekol vlastne úplne spontánne, takým tým hokejovým životným štýlom. S jedným chalanom sme sa už predtým bavili, že by sme si raz radi pinkli v jednom tíme, a jemu medzitým vyšla šanca prestúpiť do Topoľčian. Keď sa tam stretol s manažérom klubu a preberali posily, reč prišla aj na to, koho by z Trnavy odporučil. Spomenul moje meno a manažér hneď reagoval, že ma tiež sledoval a presne taký typ obrancu hľadajú.

V ten deň mi už len zvonil telefón, prebrali sme podmienky, rýchlo si plcli a bolo rozhodnuté. Prvé dni v novej šatni boli super. S niektorými chalanmi sme sa dovtedy mleli len ako nezmieriteľní súperi na ľade, takže sme sa konečne spoznali aj bez prilieb, dali si kávu a pohovorili. Všetko si sadlo rýchlo a od prvej chvíle som sa tu cítil fajn.

FOTO: Davis photography

Zapadnúť do nového kolektívu na novom mieste niekedy chvíľu trvá, ale tu to šlo akosi prirodzene. Kabína ma vzala skvele, hneď od začiatku tam panovala super atmosféra a chalani ma medzi seba pustili bez akýchkoľvek problémov. Veľmi pomohlo aj to, že niektoré tváre som už z hokeja dobre znal, takže sme mali na čom stavať.

Postupne sme si vybudovali super vzťahy aj mimo štadióna, zájdeme na kávu, pokecáme o všetkom možnom, čo sa potom prenáša aj na ľad. Na ľade presne vieš, že ten chalan vedľa teba za teba položí hlavu, a to je presne to, čo robí silný tím silným. Sme tu jedna ruka a som fakt rád, že som súčasťou tejto partie.

SIEDMY HRÁČ NA ĽADE

Fanúšikovia v Topoľčanoch sú kapitola sama o sebe. Hokejom tu žije celé mesto, ľudia chodia na hokej s obrovskou vášňou a vedia vytvoriť takú atmosféru, že ti behajú zimomriavky po chrbte, keď korčuľuješ na rozkorčuľovaní. Keď cítiš, že ti tribúny fandia, stoja za tebou a ženú ťa dopredu aj vtedy, keď sa ti práve dvakrát nedarí, dá ti to na ľade minimálne o desať percent energie navyše.

Sme im nesmierne vďační za podporu. Chceme im počas celej sezóny vracať túto energiu výbornými výkonmi, bojovnosťou a víťazstvami, aby sme spolu zažili čo najviac krásnych hokejových večerov. Odkazujem im jedine to: nechajte nám tam tú svoju priazeň a hluk, my tu pre vás necháme na ľade srdce.

O PARTII A HRAJÚCEJ LEGENDE

Atmosféra v našej šatni je momentálne presne taká, aká má v dobrom tíme byť. Kopa srandy, nikto sa na nič nehrá, každý kecá s každým a držíme spolu. Keď je treba, vieme sa navzájom hecnúť, zakričať si na seba, ale aj podržať, keď to niekomu nejde.

No a čo sa týka Miloša Bystričana, to je žijúca legenda Topoľčian a obrovská osobnosť celého klubu. Je to neskutočne v pohode chalan, s ktorým pokecáš o hokeji aj o živote, no a zároveň má v sebe ten prirodzený rešpekt. Keď treba v kabíne zvýšiť hlas, povedať veci na rovinu, bez servítky a prečistiť vzduch, urobí to presne vtedy, keď treba. Práve takéto skúsené a silné osobnosti potrebujeme, aby nás ťahali v kritických momentoch sezóny.

TIPOS SHL JE KAŽDÝM ROKOM NÁROČNEJŠIA

TIPOS SHL ide kvalitatívne každým rokom rapídne hore, o tom niet pochýb. Chodí sem čoraz viac chalanov z extraligy, vracajú sa skúsení hráči a celkovo to ligu strašne posúva vpred. Keď si spomeniem na moje začiatky v tejto súťaži a pozriem sa na to teraz, najväčší rozdiel vidím v brutálnej rýchlosti a hokejovom intelekte.

Už to nie je len o buchnutí si do seba, všetko je postavené na precíznej taktike, systémovom korčuľovaní a hlavne na vyrovnanosti. Dnes tu naozaj hocikto môže poraziť hocikoho – ak podceníš čo i len jeden jediný zápas, dostaneš po nose, takže každý večer musíš odohrať na sto percent, inak body nezbieraš.

HOKEJOVÝ AJ OSOBNOSTNÝ RAST

Pôsobenie v Topoľčanoch ma posúva nielen hokejovo, ale hlavne mentálne a ľudsky. Uvedomujem si, že nič nepríde zadarmo a na každom detaile treba neustále tvrdo pracovať, ak chceš v kariére niečo dokázať. Hokej ma naučil obrovskej samostatnosti, zodpovednosti za vlastné rozhodnutia a tomu, ako sa postaviť k veciam čelom, keď sa nedarí. Človek tu rýchlo dospeje, musí sa spoliehať sám na seba v cudzom meste, trénovať na maximum a rásť nielen ako hokejista, ale predovšetkým ako chlap, ktorý vie, čo chce od života.