
FOTO: Aurel Nauš - archív
S hokejom začínali v rodnom Martine. Kým jeden z nich v aktuálnej sezóne oblieka dres prvoligovej Považskej Bystrice, ten druhý nastupuje v Tipos extralige za HK Poprad. Reč je o bratoch Aurelovi a Tomášovi Naušovcoch.
V súvislosti s tým, že ste bratia, začali s hokejom spoločne?
Aurel: „Začali sme približne v rovnakom veku, asi keď sme mali štyri alebo päť rokov.“
Tomáš: „Hokeju sme venujeme obaja, aj keď starší z nás bol pri ňom skôr a ja mladší ho postupne nasledoval. Je to taká spoločná cesta, pri ktorej sa neustále navzájom podporujeme.“
Chcel mladší z vás predbehnúť či dobehnúť toho staršieho? Odovzdával starší z vás skúsenosti tomu mladšiemu?
Aurel: „Vždy je tam nejaká súťaživosť byť lepší než ten druhý, väčšinou tá rivalita bola skôr o bodoch. Keď sa nám dá, sledujeme zápasy toho druhého. Vždy si zavoláme a opýtame sa jeden druhého, ako by zhodnotil výkon na ľade, čo by zlepšil a podobne.“
Tomáš: „Samozrejme, vždy som mal túžbu brata dobehnúť alebo dokonca predbehnúť. Aurel mi zase prirodzene odovzdával skúsenosti, či už dobré rady alebo príklady čoho sa vyvarovať.“
Akým spôsobom vás rodičia podporovali resp. podporujú v vašej hokejovej kariére?
Aurel: „Kým som neprišiel do A-mužstva,, kde som už nejakú tú korunku začal zarábať, tak to dovtedy bola predovšetkým finančná pomoc. Samozrejme nesmiem opomenúť čas, ktorý nám s bratom obetovali resp. si ho museli nájsť, aby nás zaviezli zápas, tréning, turnaj… Teraz je skôr o tom, že zápas sledujú pred telkou alebo osobne na zimáku, pričom po jeho skončení nám dajú spätnú väzbu.“
Tomáš: „Bez rodičov by sme to nezvládli. Podporovali nás úplne vo všetkom – vozili nás na tréningy a zápasy, zabezpečovali výstroj a dávali nám psychickú podporu, keď to bolo najviac potrebné.“

Čo pre váš hokej znamená? Čím obohatil váš život? Čo všetko ste kvôli nemu museli obetovať?
Aurel: „Hokej pre mňa znamená v živote nesmierne veľa. Je to práca, ktorá ma napĺňa. Hrám ho už vyše 20 rokov. Naučil ma rešpektu a disciplíne. Taktiež si vďaka nemu vážim veci a ľudí, či už na štadióne alebo mimo neho. Na druhej strane ma pripravil o čas s strávený rodinou, no neberiem to ako obetu. Vnímam to tak, že to je moja práca a pokiaľ budem môcť hokej hrať, bohužiaľ to takto bude.“
Tomáš: „Hokej mi prirástol k srdcu. Znamená pre mňa veľmi veľa. Naučil ma disciplíne a tímovej práci. Hokej ma síce pripravil o veľa voľného času, spoločenské aktivity a chvíle strávené s rodinou, no tá všetka obeta za to rozhodne stála.“
Boli ste sa pozrieť na niektorých bratových zápasoch?
Aurel: „Vždy, keď je možnosť, pozriem si jeho duel v telke alebo ho idem podporiť priamo na štadión.“
Tomáš: „Bratove zápasy pravidelne sledujem. Vždy, keď je príležitosť, idem ho osobne podporiť.“
V čom sa podľa vás hokejovo, ale aj v živote odlišujete?
Aurel: „Čo sa týka hokeja(tréningy, zápasy, letná príprava a podobne) tak som na seba tvrdý. Makám naplno, chcem byt lepší a nič si neodpustím. No ako náhle mám voľno, rád si oddýchnem. Nič nerobím, maximálne sa idem prejsť so psom. Takže by som povedal, že mimo hokeja som taká lenivejšia osoba.“
Tomáš: „Hokejovo sa odlišujeme minimálne. Pár ľudí nám už povedalo, že ja som technickejší ako Aurel. V živote som viac impulzívnejší a naopak brat je zase ten, kto si to viac vždy dopredu premysli.“

Prehry patria k životu. Ktorý z vás vie rýchlejšie stráviť neúspech? Čo vám osobne v tejto situácii pomáha?
Aurel: „Myslím si, že Tomáš je ten, kto je viacej flegmatickejší, neberie si to až tak k srdcu a ide ďalej. A práve to je jedna z jeho pozitívnych stránok . Ja sa dokážem neúspechom, či už osobným alebo tímovým zožierať aj zopár dní. Občas zbytočne vytváram na seba prehnaný tlak, čo je niekedy zbytočné. Veľmi mi pomáha spisovať si veci do zošita, robiť si feedback zo zápasov a tréningov (ako sa mi darilo. čo som mohol spraviť lepšie, v čom sa zlepšiť a podobne).“
Tomáš: „Brat sa s prehrou vyrovnáva rýchlejšie, zatiaľ čo ja si ju viac beriem k srdcu. Mne osobne pomáha rozhovor alebo odreagovanie sa pri filme, počítači…“
Čo sa týka hokeja, panuje medzi vami bratská rivalita alebo súrodenecká láska?
Aurel: „Určite bratská rivalita (smiech)“
Tomáš: „Je to taký mix. Rivalita nás motivuje byť lepšími, ale na konci dňa je to o súrodeneckej podpore.“
Čo si na vašom bratovi najviac vážite?
Aurel: „Obdivujem na ňom jeho tvrdú prácu. Dá sa na neho spoľahnúť. Vždy, keď niečo potrebujem, pomôže mi.““
Tomáš: „Je pre mňa inšpiráciou. Vážim si jeho odhodlanie a snahu vydať vždy zo seba maximum, či už v hokeji alebo v živote.“