FOTO: Istanbul BBSK (FB)
Hokejovú sezónu 2021/2022 začal Boris Babik v rodnom Dolnom Kubíne. Zakončil ju však v netradičnej hokejovej destinácii, tureckom Istanbul Büyükşehir SK, s ktorým získal striebro za 2. miesto v lige. Bývalého juniorského reprezentanta zároveň vyhlásili za najlepšieho brankára ligy.
PRÍCHOD DO TURECKA
„Do Turecka som sa dostal cez agenta, ktorý mi písal, či by som mal záujem. Bol som zo začiatku prekvapený, že sa tam hrá vôbec hokej (smiech). Akonáhle mi poslal zmluvu, tak som to prebral ešte s mojím materským klubom, či by ma uvoľnili. Nakoniec s tým nebol problém.“
A o dva dni som letel. „Pre Turecko som sa rozhodol hlavne preto, lebo už moc toho nebolo. Hľadal som skôr niečo hokejovejšie. Pred sezónou som bol na skúške v Považskej Bystrici, kde mi po mesiaci povedali, že som mnou nepočítajú.
Rozhodol som sa teda ostať doma v Dolnom Kubíne do konca sezóny, ale nakoniec to dopadlo všetko inak. Som rád, že som si pôsobenie v Turecku vyskúšal.“
PÁR SLOV O KLUBE, V KTOROM SOM PÔSOBIL
„Istanbul Büyükşehir SK je jeden veľký komplex plný športovcov. Myslím si, že sa tam robia asi všetky športy, ktoré existujú (bojové športy, ping-pong, plávanie, bedminton, basketbal a podobne). Hneď po prílete mi pomohol spoluhráč z Ruska, ktorý bol v klube už siedmu sezónu. Pomáhal mi úplne so všetkým. Bol som rád, že mi všetko poukazoval.“
ŽIVOT V MESTE
„Istanbul je špecifický v tom, že v ňom môžete robiť každý deň niečo iné. Je to strašne veľké mesto. Môžete si pozrieť pamiatky, námestia a navštíviť mnoho reštaurácií. Istanbul je veľmi krásne mesto. Užil som si to tam.
Síce sa o futbal až tak nezaujímam, no na jeden zápas v Istanbule som sa chcel ísť pozrieť. Lístky sa mi však zohnať nepodarilo. Po sezóne som ešte mohol ostať mesiac v Turecku, lenže som bol zranený a nemohol som nikde chodiť. Mal som rehabilitácie a veci s tým spojené. Akonáhle som sa už dal do poriadku, tak som odcestoval domov.“
O TURECKOM HOKEJI
„V najvyššej súťaži pôsobí celkovo 8 tímov. Hralo sa systémom každý s každým, raz doma a raz vonku. Do predkola, v ktorom sa začínalo odznova postúpili iba prvé štyri tímy. Mužstvá umiestnené na prvom a druhom mieste postúpili do finále, ktoré sa hralo na dva víťazné zápasy. Tento systém hrania však mali iba v tejto sezóne, keďže to chceli robiť profesionálnejšie. Aj keď by som im pár veci vytkol (smiech).
Ak by ste hrali finále proti tímu, s ktorým ste napríklad v základnej skupine prehrali dva zápasy a v predkole jeden zápas, tak do finále by ste nastúpili s tým, že už prehrávate 0:1 na zápasy. Prišlo mi to ako úplná sprostosť. Našťastie sme vyhrali celé predkolo, tak sa finále začínalo 0:0.
Úroveň ligy nie je až tak silná, ale keď sa postúpili do predkola, malo to svoju kvalitu. Hokejové zázemie je super. Všetky štadióny vyzerajú veľmi dobre a pekne. Akurát v strede sezóny dostavali ďalší jeden veľký štadión v Istanbule. Keď sme tam prišli hrať, tak som si povedal že to snáď nie. Tribúna a všetko okolo toho bolo pekné, no ľad a šatne boli fakt hrozné. Mantinely boli vlnovité a šatňa pre 20 hráčov bola tak maličká, že 10 hráčov sa obliekalo pred šatňou (smiech).
Náš štadión mal kapacitu asi 1000 ľudí. Na zápasy chodilo okolo 200 divákov, no finále bolo vypredané. Ale že by bol v Turecku nejaký veľmi záujem o hokej, tak to by som nepovedal. Veľa ľudí ani nevie, čo je to za šport (smiech).“
