FOTO: Alex Turanec
Martin Magdolen si na svoje hokejové začiatky veľmi dobre pamätá. „Učil som sa korčuľovať okolo stoličky. Moji rodičia všetko dokumentovali, takže začiatky mám natočené na starej kamere. Mal som teda možnosť to vidieť. Pozíciu útočníka som si nevybral. Myslím si, že ma na ňu zaradili tréneri, keď sa hráči po prvých hokejových tréningoch rozdelili na útočníkov a obrancov. Uvažoval som aj nad zmenou postu, no nakoniec som ostal pri útočníkovi.“
Zo začiatku hrával rodák zo Žiaru nad Hronom len hokej. Neskôr ako desaťročný alebo jedenásťročný skúsil futbal, ktorý bral ako doplnkový šport. „Vždy som bol taký, že som chcel hrať všetky športy. Prioritou bol však hokej, mal som popri ňom aj doplnkové športy. Nikdy to však nebolo také, že by som si musel vybrať. Keď v roku 2009 zanikol hokej v Žiari, bolo to trošku na hrane, či pri hokeji ostanem. Musel som ísť do Zvolena a rodičia mali spočiatku z presunu obavy. Tam to tiež bolo na vážkach, no stále som ostal verný hokeju. Najťažšie pre mňa bolo naučiť sa korčuľovať a už si na to nepamätám žiadnu konkrétnu spomienku. Všetko sa vyvíjalo podľa mojich predstáv a pekne to do seba postupne zapadalo. Možno príchod do Zvolena bol náročný, rýchlo som sa však udomácnil, keďže som v klube nebol jediným chalanom zo Žiaru.“
Magdolen chcel už ako malý chlapec hrať hokej. „V tom čase som ešte nepremýšľal, či sa chcem hokejom živiť profesionálne. Samozrejme, ako každý malý chlapec som sníval o NHL. Rodičia ma vždy v kariére podporovali, takže som im chcel dôveru vrátiť a venovať sa hokeju čo najdlhšie. Už dlhé roky som im veľmi vďačný, že ma na tejto hokejovej ceste sprevádzali a stále sprevádzajú. Nemôžem opomenúť ani trénerov, ktorí ma naučili korčuľovať.“
Hokejový útočník si po podpise zmluvy s HKM Zvolen povedal, že možno by mohol niečo v hokeji dosiahnuť. „Síce som v extralige odohral len pár zápasov, no na každý z nich mám veľmi pekné spomienky. Najkrajším momentom je pre mňa doposiaľ jediný extraligový gól, ktorý som strelil ako hráč Detvy v košickej Steel Aréne. Vážil som si každú šancu v najvyššej hokejovej súťaži. Samozrejme, každý by si rád zahral extraligu, ale je tam veľa iných faktorov, ktoré to ovplyvňujú. Momentálne sa mi dobre darí v Žiari a som tu spokojný. Určite by som sa rád do extraligy vrátil, no zatiaľ mi pôsobenie v Žiari vyhovuje.
V roku 2023 si odchovanec rytierov zahral na Svetovej zimnej univerziáde v Lake Placid. „Celé to bolo veľmi krásne – od sústredenia v Ružinove, cez samotnú cestu až po všetko s univerziádou spojené – bolo to proste úžasné. Na tento nádherný zážitok spomínam veľmi rád a často. Bolo to niečo neskutočné. Zažil som mnoho nezabudnuteľných okamihov, ťažko vybrať jeden. Vytvorila sa výborná partia. Bolo pre mňa veľkou cťou, že som mohol byť kapitánom mužstva a zároveň vlajkonosičom výpravy.“
Keďže 26-ročný útočník mal v Prešove malé herné vyťaženie a s odstupom času chcel ísť niekam do prvej ligy, Žiar bol pre neho logickou voľbou. „Keďže mali aj oni o mňa záujem, som veľmi rád, že som sa vrátil a zostal som tu doteraz. Neviem si predstaviť, kde inde by som hral prvú ligu, ak nie práve v Žiari nad Hronom, kde sa cítim dobre. Nie som typ hráča, ktorý by rád hodnotil sám seba. Viem, že by som od seba stále očakával viac a viac. Čo sa týka procesu, som rád, že sa mi darí tím bodovo podporovať a som pre tím prospešný, aj vďaka tomu, že robím tu „čiernu“ robotu, ktorú ovládam. Stále budem rád, ak budem produktívny a potrebný pre tím.“
Žiarski fanúšikovia prirástli Magdolenovi k srdcu, už keď za klub hrával druhú ligu. „Najsilnejším momentom pre mňa bolo, keď som videl vypredanú tribúnu alebo keď sme hrali semifinále so Žilinou, tam bolo veľa ľudí, ak nie úplne vypredané. Sú to skvelí ľudia, veľa z nich poznám aj osobne. Som veľmi rád, že takýto ľudia sú fanúšikmi Žiaru nad Hronom.“
Za posledné roky išla TIPOS SHL nepochybne hore. „Počas rokov, čo ligu hrávam, si všímam, že sa každým rokom zlepšuje a je v nej vidieť veľký progres. Samozrejme, dôležité je, že do nej prichádzajú skúsení hráči, ale aj mladí perspektívni hráči, ktorí majú ambíciu dostať sa do extraligy. To tiež zvyšuje kvalitu súťaže. Niektoré zápasy sú veľmi rýchle a kvalitné. Povedal by som, že liga je dosť tvrdá.“
Už tretiu sezónu je hlavný trénerom Žiaru nad Hronom Jerguš Bača, ktorému robí asistenta Jozef Stümpel. „Sú to veľmi skúsení tréneri, ktorí dokážu poradiť, pomôcť alebo vyriešiť nejakú hernú situáciu, čo je veľmi dobré. Predsa len obaja toho odohrali veľa. Spolupráca je preto veľmi dobrá. Ťažko presne definovať moju úlohu, keďže tréneri chcú odo mňa body, taktiež hru do tela a aj obetavú robotu. Napríklad blokovanie striel. Myslím si, že som typ hráča, ktorý dokáže všetko toto zvládnuť. Toto je vlastne moja úloha – hráme presilovky, oslabenia, 5 na 5 a ostatné herné situácie. Byť lídrom a zároveň ukazovať svoju „čiernu“ robotu. A najmä to srdiečko, ktoré mám pre hokej v Žiari.“
V kabíne indiánov sa stretla výborná partia, čo je už takou tradíciou. „Je to možno aj tým, že sa ju chlapci snažia udržať. Taktiež to prostredie, aj pre tých nových hráčov, čo sem prichádzajú. Väčšinou sa vzájomne poznáme, čo je veľké plus, ktoré sa odzrkadľuje aj v herných situáciách na ľade. Veľmi rád chodím na tréningy, je tam sranda. Veľmi sa navzájom podporujeme. Z každého si beriem príklad, každý je v niečom inom dobrý. Vo veciach, v ktorých som slabší, sa snažím inšpirovať a niečo si z nich zobrať.“
V aktuálnej sezóne TIPOS SHL môže už Žiar reálne pomýšľať na postup do extraligy. „Viem, že tá šanca tu je a bolo by krásne, ak by sa to podarilo. Nerozmýšľam nad tým, idem od zápasu k zápasu. Myslím si, že máme veľmi dobrý tím. Ako bude, tak bude. Ak by sa niečo také podarilo, bolo by to fakt skvelé. Ostáva len tomu veriť, ale treba žiť súčasnosť s prítomnosťou. Ak sa to bude vyvíjať správnym smerom až potom, budeme uvažovať ako ďalej. Až v play-off sa uvidí, kto má reálnu šancu zabojovať o postup do extraligy.“
