FOTO: Andrej Siakeľ (archív)
Výnimočnú sezónu má za sebou Andrej Siakeľ, dokázal totiž v nej získať až tri majstrovské tituly. S rodným Martinom triumfoval v 2. hokejovej lige, s UMB Banská Bystrica vyhral univerzitnú EUHL a so Skalicou zvíťazil v hokejbalovej extralige.
Získať tri majstrovské tituly v jednej sezóne je niečo výnimočné. Uvedomujete si s odstupom času, aký skvelý úspech sa vám podarilo dosiahnuť? Ako ho vy osobne vnímate?
„Získať tri majstrovské tituly v jednej sezóne je naozaj niečo výnimočné. S odstupom času si to človek uvedomuje ešte viac, čo sa mi za túto sezónu podarilo dosiahnuť. Keď sa ale pozriem spätne, cítim hrdosť, pokoru a vďačnosť voči tímu, trénerom, fanúšikom aj všetkým, ktorí pri tom stáli. Je to niečo, čo si človek bude pamätať celý život.“
Ktorý z troch titulov bol pre vás najemotívnejší a prečo?
„Keďže som pôvodom z Martina, vyrastal som na zimnom štadióne a prešiel si všetkými mládežníckymi kategóriami. Martin je pre mňa srdcovou záležitosťou. Ako malý chlapec som sledoval martinský hokej a dodnes si pamätám tie časy, keď sa zimák otriasal v základoch. Vyhrať titul pred 4200 fanúšikmi a pred celou mojou rodinou bol pre mňa nesmierne silný a emotívny zážitok, jeden z najkrajších v živote.“
Ako ste si udržiavali motiváciu, keď ste už niečo vyhrali, no čakalo vás ešte ďalšie finále?
„Toto obdobie bolo pre mňa naozaj náročné. Hrať dve play-off série súčasne a to v mestách vzdialených 85 kilometrov, bol poriadny test fyzických aj mentálnych síl. Napriek tomu som motiváciu nestrácal, finále a šanca bojovať o titul sú samy o sebe tou najväčšou motiváciou. Mojím cieľom bolo pomôcť Martinu postúpiť do vyššej ligy, čo sa nám podarilo. A potom mi už zostávalo len dokončiť cestu k trofeji Ľubomíra Sekeráša. Finále sme zvládli a mohol som si tak vychutnať radosť z druhej zlatej medaily v sezóne.“
Ako by ste opísali tímového ducha v jednotlivých mužstvách?
„Oba kolektívy mali výborného tímového ducha. Vo všetkých kabínach panovala skvelá atmosféra, zomknutosť a vzájomná dôvera. Každý vedel, čo je jeho úloha a všetci ťahali za jeden povraz. Bez ohľadu na to, či išlo o mladého hráča alebo skúseného mazáka. Cítili sme spoločný cieľ a boli sme odhodlaní ho dosiahnuť. Práve táto tímová súdržnosť bola podľa mňa jedným z hlavných dôvodov, prečo sa nám podarilo uspieť.“
Keďže hokejbalová sezóna nasleduje po tej hokejovej, znamená to, že ste museli zvládnuť tri súťaže v relatívne krátkom čase. Ako ste sa s tým vyrovnávali z hľadiska fyzickej a mentálnej záťaže?
„Prestup do Skalice prišiel pomerne spontánne a z mojej strany možno trochu nečakane. Počas druhého finále ma oslovili tréner Rampáček a môj bývalý reprezentačný tréner Salajka s ponukou obliecť si skalický dres. Dôležitým faktorom pri rozhodovaní bolo, že som bol zdravý. Cítil som sa vo forme a mal som veľkú chuť prijať novú výzvu. Nerozmýšľal som dlho, po vyriešení formálnych záležitostí bolo všetko dohodnuté.“
Ktorý konkrétny zápas alebo moment bol podľa vás rozhodujúci pre zisk univerzitného, druholigového a hokejbalového titulu?
MARTIN: „Prvý finálový zápas , ktorý sme vyhrali na nájazdy. Po tom zápase som cítil neskutočnú silu nášho mužstva. V ďalších dvoch dueloch sme súpera nepustili k ničomu a sériu sme tak vyhrali suverénne 3:0.“
UMB: „Toto finále bolo špecifické tým, že sa v ňom nestretli tradiční súperi ako Trenčín a Bystrica. Tentokrát nás vo finále čakali odhodlaní Maďari z Győru. Pre nich to bola vôbec prvá účasť vo finále Univerzitnej ligy, no aj napriek tomu boli veľmi vyrovnaným a húževnatým súperom. Kľúčovým momentom série bol tretí zápas na ich ľade, ktorý sa nám podarilo vyhrať a ktorý sa ukázal ako zlomový. Do Győru sme cestovali za stavu 1:1 a vedeli sme, že na svojom menšom klzisku sú veľmi silní. Práve preto sme tam išli s jasným cieľom a to zobrať tretí zápas a získať výhodu, ktorá by nám umožnila ukončiť sériu buď hneď na druhý deň alebo doma v Banskej Bystrici.“
SKALICA: „Naša play-off cesta bola v porovnaní s Považskou oveľa náročnejšia. Hráči Považskej prešli do finále ako nôž maslom, bez väčších prekážok. Nás však preveril už štvrťfinálový súper, popradskí Piráti, ktorí boli výrazne posilnení o skúsených hokejistov. Napriek tomu sa nám podarilo vyhrať sériu 3:1. V semifinále nás čakal jeden z najúspešnejších klubov na Slovensku, LG Bratislava. A práve tu sa dostávam k odpovedi na otázku, ktorý moment bol pre nás najdôležitejší. Bola to séria s LG, kde sme ustáli situácie, ktoré by zvládol len máloktorý tím. V rozhodujúcom piatom zápase sme zvíťazili po predĺžení a s hrdosťou sme postúpili do finále. Tam sme už hrali sebavedomo a zaslúžene sme vyhrali.“
Ako vás táto úspešná sezóna posunula po hráčskej a osobnostnej stránke? Čo ste sa o sebe naučili?
„Táto sezóna ma výrazne posunula po všetkých stránkach, herne aj ľudsky. Po hráčskej stránke som získal veľa skúseností z náročných zápasov, ktoré sa hrali pod tlakom a vo vysokom tempe. Naučil som sa lepšie pracovať s emóciami, rozhodovať sa v kľúčových momentoch a viac veriť sebe aj tímu. Z osobnostného hľadiska mi táto sezóna ukázala, že ak človek naozaj niečo chce a ide si za tým, môže dosiahnuť veľké veci.“
