FOTO: Hockey Slovakia
Pred blížiacimi majstrovstvami sveta hráčov do 18 rokov sme vyspovedali Branislava Puliša, bývalého skauta NHL pre Vancouver Canucks, ktorý vyhľadával hokejové talenty v Európe dlhých 14 sezón.
Na Slovensku sa opäť uskutočnia majstrovstvá sveta do 18 rokov. Aké krátkodobé a dlhodobé benefity prinesie toto podujatie slovenskému hokeju?
„Takýto šampionát zviditeľní slovenský mládežnícky hokej. Samozrejme, je dôležité, že ľudia na Slovensku uvidia, ako hrajú mládežníci z celého sveta. Môžu porovnať aj našich chlapcov so zahraničnými. Toto je podľa mňa úplne najväčší prínos. Lístky na Kanadu sú vypredané. Takže ľudia na Slovensku majú záujem vidieť takýto šampionát.“
„Ďalšia vec je, že mladí slovenskí hráči uvidia kvalitu zahraničných tímov ako Kanada a USA, pretože všetci obdivujú Švédsko a Fínsko. Tréneri uvidia systémy hry, nové trendy a najvyššiu úroveň najlepších hráčov sveta v porovnaní aj so slovenskými hráčmi. To sú také najväčšie benefity, ktoré prinesie takýto šampionát na Slovensku.“
Ktoré tímy považujete za najväčších favoritov na titul a prečo? Aké faktory podľa vás rozhodujú o úspechu, resp. neúspechu na turnaji?
„Kanada ide vždy vyhrať, USA to isté. Presvedčiť môžu Švédi a Fíni, všetko vždy záleží od okolností. Oproti USA a Kanade vždy záleží aj na tom, aký ročník má Slovensko alebo Česko. Švédi vždy vyprodukujú v týchto kategóriách vynikajúcich hráčov, čo ukázal aj minuloročný draft, keď bolo draftovaných aj 30 mladých švédskych hokejistov.“
„Najväčší faktor je, ako zachytá brankár vo finále alebo v týchto zápasoch. Brankár je veľmi dôležitá súčasť a potom aj to, či tam majú nejakú budúcu superstar. Toto sú ešte juniori, je to ešte taký detský hokej. Keď si spomeniete na Malkina, Ovečkina alebo Crosbyho a týchto špičkových hráčov, tak tí väčšinou rozhodovali zápasy. Ich kvalita bola odskočená od ostatných. To je faktor, ktorý môže zavážiť a rozhoduje takéto šampionáty do 18 rokov.“
Ktorí hráči budú podľa vás na tomto turnaji pod najväčším drobnohľadom a prečo? A aký vplyv majú majstrovstvá tejto vekovej kategórie na nomináciu na juniorský svetový šampionát a draft NHL?
„Teraz prichádza najväčšia sila NHL, čo sa týka scoutingu. Je tam 32 tímov, to znamená, že z každého tímu príde v priemere 5 ľudí, niekedy 5–6, niekedy aj 7. Záleží, koľko majú v Európe ľudí a koľkí prídu z USA a z Kanady. Tam sa sledujú všetci hráči. Teraz sa bude rozhodovať. Teraz sa môžu váhy nakloniť – či áno, alebo nie. Rozhodovať budú výkony jednotlivých chlapcov.“
„Každý tím sa príde pozrieť na mužstvo ako celok, ale aj individuálne na všetkých hráčov v danom ročníku, ktorí by mohli byť draftovaní. Majstrovstvá im môžu pomôcť k nominácii na juniorský šampionát alebo smerom k draftu do NHL. To, či niekto bude alebo nebude hrať v NHL, teraz nemá až taký veľký vplyv. Má to však vplyv na to, že chlapci môžu byť draftovaní do NHL, a to potom ovplyvní, či sa presadia v tých organizáciách, alebo nie. Samozrejme, nie je to úplne stopercentné pravidlo. Stále zostáva priestor aj pre chlapcov, ktorí draftovaní nebudú, ale neskôr môžu podpísať zmluvu v NHL na základe svojich výkonov.“
Na posledných troch šampionátoch sa Slovensko umiestnilo na 4.mieste. Čo podľa vás tieto výsledky hovoria o úrovni slovenského mládežníckeho hokeja?
„Každý človek si môže pozrieť zostavy a zistiť, koľko hráčov z tejto nominácie vyrastá v zahraničí a koľko chlapcov je doma. To znamená, že úroveň slovenského hokeja sa nedá merať dvadsiatimi hráčmi na majstrovstvách sveta. Skôr by sa dala merať tak, že by sme porovnávali napríklad kluby ako Košice, Slovan, Dukla Trenčín či Zvolen a Banská Bystrica s tímami vo Švédsku, Fínsku alebo napríklad v Česku.“
„Tam sa dá porovnať úroveň slovenského hokeja, lebo teraz bude hrať 20 chlapcov, z toho časť zo zahraničia, ktorí sú tam vychovaní, ale majú slovenský pas, a len niekoľkí budú zo Slovenska. Takže o úrovni slovenského hokeja tento šampionát veľa nepovie.“
Ako hodnotíte aktuálnu generáciu slovenských hráčov do 18 rokov? Kam môže tento tím reálne dojsť?
„Keď si to tak porovnám, aspoň tých, ktorých poznám, je tam pár hráčov, ktorí sa presadzujú v kanadských a amerických juniorkách. Je aj pár hráčov, ktorí sa dostali k nám do prvej ligy mužov alebo do extraligy. A myslím si, podľa mojich skúseností, keď sa bavím o tých, čo budú hrať za reprezentáciu, že možno 50 % z nich bude hrať hokej aj ďalej – či už sa tým budú živiť, alebo si tým spravia cestu na univerzitu.“
„Ešte som nevidel nomináciu, takže sa mi to ťažko odhaduje. Neviem, koho privedú Švédi, Fíni alebo Američania. Keď sa to začne formovať a bude to vonku v médiách, potom sa o tom môžeme baviť konkrétnejšie. Niekedy o takýchto veciach môže rozhodnúť jedna lajna. Napríklad, keby sme mali jednu výnimočnú lajnu, môže potiahnuť celý tím a dostať ho až do finále.“
Aký dôležitý bude úspešný vstup do turnaja pre psychiku mužstva? Vnímate domáce prostredie ako výhodu?
„Prvý zápas máme proti Kanade. Videli ste aj teraz na olympiáde, že sme išli do prvého zápasu a chlapci vyhrali. To isté sa môže stať aj teraz. Takže keď vyhráme, je dobre. Keď remizujeme, tiež je dobre. Keď prehráme, dôležité je, aby to bolo so cťou – aby sme sa pobili o víťazstvo. Toto bude podstatné. Nie samotný výsledok, ale aký bude rozdiel medzi nami a Kanadou. Chalani to vždy cítia. Oni vedia, či na to majú, alebo nemajú, keď nastúpia proti súperovi. To je úplne normálne. Vedia odhadnúť výkonnostný rozdiel – či sú lepší alebo horší, aký je rozdiel medzi Kanadou a Slovenskom. V podstate každý tím vie, či má na to, aby hral vyrovnanú partiu. To je stopercentné.“
„My si tu môžeme rozprávať, čo chceme, ale keď chlapci nastúpia na zápas, hneď vedia, kde sú a na čo majú alebo nemajú. Čo sa týka domáceho prostredia – veľa ľudí si myslí, že je to výhoda, ale prax ukazuje, že to môže byť aj nevýhoda. Sú tam veľké očakávania a tlak publika, ktoré ženie hráčov dopredu. Potom záleží na tom, či sa im darí alebo nie. Neviem, aká mentalita bude nastavená v tomto tíme a ako im to pomôže. Môže sa stať, že tam budú hráči, ktorým takéto prostredie vyhovuje, tím sa zomkne a pomôže im to. Na druhej strane, ak tam budú hráči, pre ktorých je to mentálna záťaž, môže to byť nevýhoda.“
V čom sú podľa vás silné stránky mužstva? Ako vnímate prácu, ktorú pri slovenskej osemnástke odvádza tréner Martin Dendis?
„Máme tam pár útočníkov, ktorí by nám mohli vyhrať zápas alebo dať gól. Je tam viacero takých chlapcov, ktorí sú šikovní. Máme tam aj brankára Hrenáka z Považskej Bystrice, ktorý chytá veľmi dobre v USA, ale túto sezónu začínal ešte tu. Keď sa to celé dá dokopy, máme tam aj dobrého obrancu Goljera a možno na ňom to bude postavené.“
„To je strašne veľa. Viete, že keď je v obrane niekto naozaj dobrý a v útoku tiež niekto výnimočný, tak to môže strhnúť aj ostatných chlapcov a motivovať ich. A brankár, samozrejme, ten je kľúčový. Predpokladám, že aj Hrenák by mohol chytať dobre, ale neviem, kto mu bude robiť dvojku. Hovorím o týchto chlapcoch ako o tých, o ktorých si myslím, že by tam mohli byť, ale či tam naozaj budú, to neviem. To nikto nevie – ako to dopadne celkovo.“
„Trénera poznám veľmi dobre ešte zo Švédska. Aj teraz som bol v organizácii Brynäs, kde trénuje dvadsiatku. Tréner, ktorému Martin Dendis robil asistenta. Z tej práce, ktorú teraz vidím, je jasné, že robí s chalanmi v projekte dobrú robotu a snaží sa vybrať tých najlepších hráčov podľa seba. Robí zodpovednú, naozaj zodpovednú prácu a aj teraz bude záležať na tom, aká partia sa zíde a ako budú chlapci hrať.“
„Čo sa týka vedenia tímu, odbornosti a týchto vecí, myslím si, že rastie z roka na rok. Je z neho čoraz lepší tréner, stále naberá skúsenosti a do budúcna z neho môže byť veľmi kvalitný, špičkový tréner. Dlho pôsobil vo Švédsku, kde naberal skúsenosti a videl, ako sa to robí. Myslím si, že je to kvalifikovaný človek a hlavne pracovitý chalan, ktorý má ambície sa presadiť a dlhodobo na tom pracuje.“
Aký je váš názor na situáciu ohľadom Mateja Stankovena?
„Nikdy som nebol zástancom takých tvrdých represálií, skôr som bol typ, ktorý vedel veci odpustiť. Snažil som sa aj na úrovni, kde som dlho pôsobil, spolu s kolegami byť trochu benevolentnejší. Riešili sme to skôr takým, povedal by som, otcovským prístupom. Keď som začínal, mal som 32 rokov a boli tam ľudia starší odo mňa, dnes mám 55. Aj oni ma viedli k tomu, aby sme veci posudzovali s väčším nadhľadom a skúsenosťou.“
„Nechcem hodnotiť rozhodnutie trénera alebo manažéra, ale keď sa bavím so staršími trénermi, ktorí majú 70 či 75 rokov, často hovoria, že museli odpustiť aj horšie veci. Je to aj o skúsenostiach – tí chlapci majú 17 rokov a ešte majú do istej miery právo urobiť chybu. Z môjho pohľadu to nie je vždy niečo, čo treba riešiť úplne tvrdo. Samozrejme, rešpekt musí byť, to je základ.“
„Ja som bol vždy veľmi prísny v tréningu, tam som neodpustil nič. Ale keď sa išlo do zápasu, vedel som chalanov povzbudiť a podržať. Aj preto je dnes veľa z nich úspešných, niektorí hrali aj v NHL. Hokejisti sú niekedy tvrdší chalani a občas spravia aj horšie veci. Každý si však nesie zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Ja to rešpektujem, len hovorím svoj názor a skúsenosť.“
„Nikdy som nebol za to, aby sa takéto veci riešili príliš tvrdo, najmä keď ide o mladých hráčov. Stále sú to deti a ešte môžu veľa ukázať. Ja by som možno volil iný prístup, ale to je môj pohľad. Dnes som už starší ako chalani, ktorí robia tieto rozhodnutia, takže sa na to pozerám trochu inak, s väčším nadhľadom. Oni sa učia, robia rozhodnutia po svojom – a tak to má byť.“
