FOTO: www.flashphoto.sk
24-ročný krídelník Aurel Nauš pôsobí už druhú sezónu na Šariši. V tej aktuálnej zatiaľ odohral za Prešov 40 duelov, v ktorých si na svoje konto pripísal 17 bodov za 6 gólov a 11 asistencií.
Z čoho ste mali ako dospievajúci hokejista najväčší strach?
„Neviem či vyslovene strach, ale skôr obavu z toho, ako sa bude moja kariéra uberať, akým smerom, kde budem pôsobiť, či ma to bude v budúcnosti živiť, či budem dostatočne hrávať a podobne.“
V akom veku začína hráč cítiť tlak na svojich pleciach? Je to už v detstve?
„Určite nie. Myslím si, že je to na prelome juniorského a mužského hokeja. Samozrejme je to iné, pokiaľ ide hráč v skoršom veku do zahraničia, čo bol aj môj prípad. Tam sa už snažíte predať.“
Myslíte si, že v mladších vekových kategóriách by výsledky nemali byť prvoradé?
„V nižších určite nie. Skôr by sa malo zamerať na to, aby sa hráči najviac vyhrali. Postupom času čím sú starší a starší, tak už myslieť aj na výsledky.“
Demotivovalo vás niekedy, keď ste prehrali a tréner bol nahnevaný, aj keď ste hrali dobre?
„Boli aj také prípady. Momentálne si však neviem na žiadny z nich spomenúť.“
Stalo sa vám, že ste o sebe pochybovali a hovorili si, či má zmysel, čo robíte? Ako ste to riešili?
„Podobné otázky som si položil už veľakrát. Buď sa chcem hokejom živiť a budem makať naďalej alebo načo sa budem trápiť a ukončím to. Som rád, že som si vybral prvú možnosť.“
Čo všetko ste museli kvôli hokeju obetovať?
„Keďže som mimo domova, tak momentálne je to čas strávený v kruhu rodiny.“
Čo je podľa vás najdôležitejšie v momentoch, keď hráč o sebe pochybuje?
„Nájsť na sebe pozitívne veci. V čom hráč vyniká, v čom je dobrý a pracovať na nich ďalej.“
Ako ste zvládali situácie, keď ste si možno aj mysleli, že na to máte, ale tréner vás nepostavil hrať?
„Nikto nemá rád, keď sedí na tribúne. Ale tréner vidí oveľa viac ako vy, čiže pokiaľ vás tréner nepostaví hrať, treba ísť za nim a porozprávať sa.“
Kde vidíte vy problémy mladých hokejistov, ktorí to chcú vo svojej kariére niekam dotiahnuť?
„Pokiaľ to chcú niekde dotiahnuť, treba ešte viac na sebe pracovať. Teraz nemyslím, že si odoprú kamarátov, počítačové hry alebo podobne. No pracovať na sebe omnoho viac, ako len to čo robia na tréningoch… Každý hráč by si mal uvedomiť, že hokej sa hrá aj mimo ľadu. Pokiaľ chce daný hráč niečo dosiahnuť, musí robiť niečo navyše. Či už v posilňovni, lebo mu chýba sila, miešať si s loptičkou atď.“
Akým spôsobom sám seba denne motivujete?
„Každým dňom chcem byť lepší a lepší. Samozrejme mi pomáhajú aj motivačné slová, ktoré povedali vrcholoví športovci, keď dosahovali svoje úspechy.“
Bol pre vás prechod od juniorov k seniorom náročný? Čo vám robilo najväčšie problémy?
„Závisí to od konkrétneho hráča. V mojom prípade som si musel zvyknúť na skúsenejších spoluhráčov, rýchlu a fyzickú hru.“
