FOTO: Peter Jäzva Jesenský
Antonín Bartoš v rozhovore spomína na svoje doterajšie pôsobenie v slovenskej extralige a cestu, ktorú počas neho prešiel.
Aké boli Vaše začiatky v extralige? Na čo si z tohto obdobia najviac spomínate?
„Začiatky v extralige boli hlavne o zvykaní si na úplne iný level hokeja oproti tomu juniorskému. Najviac si spomínam na tie prvé tréningy a zápasy, kde sa každá vec robila naplno.“
Čo Vás po prechode do extraligy najviac prekvapilo? Do akej miery Vám pri adaptácii pomohla sezóna v prvoligovom Martine?
„Najviac asi tempo hry. V extralige je na všetko menej času a každá chyba vie byť potrestaná. Martin mi v tomto veľmi pomohol. Boli tam ťažké zápasy aj ten tlak na výsledky, a to mi potom uľahčilo ten prechod.“
Kto Vám po príchode do prvého tímu najviac pomohol? Vzal si Vás niekto zo skúsenejších hráčov pod ochranné krídla?
„Pomohlo mi viacero chalanov, či už slovenskí alebo zahraniční hráči. Ale keď už mám povedať jedno meno, tak asi Radek Deyl.“
Ako dôležitá bola pre Vás podpora spoluhráčov počas prvých extraligových sezón? Kto mal na Váš hokejový rast najväčší vplyv?
„Myslím si, že kabína za tie všetky roky bola dobre nastavená. Nikto z hráčov nebol zákerný a keď už som niečo pokazil, vedeli ma usmerniť a poradiť mi. Najväčší vplyv mali na mňa tréneri a skúsenejší hráči.“
Čo Vám dal hlavný tréner po hokejovej stránke? V čom Vám najviac pomohol napredovať?
„Určite si viac všímať detaily na ľade aj mimo neho.“
Čo bolo pre Vás počas doterajších štyroch sezón najnáročnejšie a čo Vám pomohlo tieto chvíle prekonať?
„Nie vždy má hráč taký ice-time, aký by chcel, ale vtedy je dôležité byť v kľude. Snažil som sa hrať čo najviac zápasov, či už za juniorku alebo Humenné, a tým si kompenzovať tie minúty.“
Ako sa podľa Vás v priebehu tých sezón zmenila kabína a čo robí dobrý kolektív úspešným?
„V tomto sú Košice super, že sa tá kostra tímu za tie roky až tak nezmenila. Aj keď už prídu noví hráči, vedia rýchlo zapadnúť. Keď je dobrá atmosféra v šatni a každý vie, čo má robiť, prenesie sa to aj na ľad.“
Už máte na konte dva majstrovské tituly. Ktorý z nich bol pre Vás výnimočnejší a prečo? Čo ste si z majstrovských sezón odniesli ako hráč aj ako človek?
„Určite ten prvý. Bolo to prvýkrát a nabral som veľa skúseností v tej sezóne. Pri tom druhom som nehrával často, no zasa som musel byť stále pripravený naskočiť do hry. Odniesol som si z toho, že stále treba na sebe pracovať, aj keď sa nedarí.“
Ako vnímate podporu fanúšikov a aký vzťah ste si s nimi vybudovali? Chceli by ste touto cestou niečo odkázať?
„Fanúšikovia v Košiciach sú super. Keď je dobrá atmosféra na štadióne, hrá sa úplne inak. Veľmi si vážim, keď ľudia prídu na hokej a fandia. Verím, že im ešte dáme veľa dôvodov na radosť.“
Ako Vás doterajšie pôsobenie v extralige ovplyvnilo po hokejovej aj osobnostnej stránke? V čom by ste sa chceli ešte zlepšiť?
„Určite ma naučila väčšej zodpovednosti a hlavne trpezlivosti. Hokejovo som sa za tie roky posunul asi vo všetkom, čo sa dá. Ako sa hovorí, hráč sa učí celú kariéru, takže viem, že sa dá ešte zlepšovať.“
Čo pre Vás dnes znamená obliekať košický dres? A čo by ste v ňom chceli ešte dosiahnuť?
„Obliekať košický dres pre mňa znamená veľa. Žijem tu celý život a vždy bolo mojím snom hrať za tento klub. Najviac by som si prial, aby sme boli ako tím úspešní a bavili ľudí našou hrou.“
