FOTO: Soo Greyhounds Hockey Club
Tobias Zvolenský sa stal súčasťou prestížnej kanadskej juniorskej ligy OHL, keď ho draftoval klub Soo Greyhounds. Pre mladého slovenského útočníka to bola obrovská radosť a príjemné prekvapenie. Súťaž je podľa neho na veľmi dobrej úrovni a hrá sa v nej rýchly, fyzický a agresívny hokej.
Ako ste reagovali, keď ste sa dozvedeli, že vás draftoval klub Soo Greyhounds? Čo to pre vás znamenalo?
„Bol som veľmi šťastný. Komunikoval som s viacerými klubmi, ale s nimi nie. Bolo to pre mňa trošku prekvapením. Znamenalo to pre mňa veľa. Veľmi som chcel ísť do tejto ligy, pretože je veľmi dobrá. Agent mi písal, že to je skvelá organizácia.“
Ako ste sa pripravovali na príchod do Kanady a na čo ste kládli najväčší dôraz?
„Na príchod do Kanady som nemal veľa času pripraviť sa. Samozrejme, absolvoval som letnú prípravu s mužmi vo Zvolene, pretože ak by ma nedraftovali do tejto organizácie, ostal by som hrať za áčko. Makal som čo najviac, aby som bol čo najlepší. Nebral som to tak, že sa pripravujem do Kanady. Po drafte bol už len Hlinka Gretzky Cup a potom som už išiel do zámoria. Najväčší dôraz som kládol na prvý dojem, keď som prišiel na tréningový kemp. Myslím si, že je to veľmi dôležité. Keď toho hráča vidia prvýkrát, podľa toho si ho zapamätajú.“
Ako spomínate na vaše začiatky v Kanade? Čo bolo pre vás najťažšie? Kto vám v prvých dňoch najviac pomohol?
„Začiatky v Kanade boli krásne, bol som úplne omámený tým všetkým okolo hokeja. Najťažšie boli aj napriek tomu, že bývam v ‚billet family‘, také veci ako to, že si musím po sebe umyť tanier či upratať izbu. Nemal som problém, že som odišiel z domu. Bolo to v pohode, keďže som sa tešil. V začiatkoch mi najviac pomohli rodičia, brat a blízki kamaráti.“
Ako funguje „billet family“ a ako ste si zvykli na nový domov?
„Billet family“ je super, bývam s mojím spoluhráčom z Česka Jakubom Winkelhöferom. Je to bomba. Máme veľa srandy. Bývame s tetou. Máme tiež psíka. Je to jednoducho skvelé. Funguje to tak, že ona nám varí, stará sa o nás a spoluhráči nás vozia – to ona robiť nemusí. A môžeme si robiť, čo chceme.“
Ako na vás zapôsobilo zázemie klubu – štadión a tréningové centrum? Čo vás najviac prekvapilo alebo zaujalo?
„Zázemie klubu na mňa zapôsobilo úžasne. Je to úplne iný svet, na aký som bol zvyknutý na Slovensku. Najviac ma prekvapil ten prístup všetkých, ktorý je veľmi kamarátsky. Tu sa nehovorí trénerovi „coach“ , ale prezývkou, ktorú má ako všetci chlapci v hokejovej kabíne.“
Ako by ste opísali partiu, ktorá sa vytvorila v kabíne? S ktorými spoluhráčmi si rozumiete na ľade aj mimo neho a aké aktivity spoločne podnikáte?
„Partia je skvelá– s chlapcami máme veľa srandy. Naozaj si rozumiem s každým, najviac asi s Čechom Jakubom Winkelhöferom, s ktorým bývam, a tiež Lukášom Fischerom. On má dvojité občianstvo, ale vie česky. Cez voľný deň po zápase si ide sadnúť celý tím, chodíme na obedy a niekedy na večere. Tí, ktorí sme tu nováčikovia, dosť často sa chodíme spolu najesť.“
Ako sa vám spolupracuje s hlavným trénerom a realizačným tímom? Ako využívajú vaše fyzické parametre v zápasoch?
„S trénerským tímom sa mi pracuje skvelo. Sú to super ľudia. Snažia sa mi pomôcť najviac ako sa dá. Veľmi ma to s nimi baví. Využívajú moje fyzické parametre: hovoria mi aby som hral tvrdo a chodil veľa pred bránku. Hovoria mi, že mám strelu ako hráči NHL, takže to mám využívať.“
Ako vnímate prístup k tréningom v OHL? Na čo sa kladie najväčší dôraz? Ktoré aspekty sú podľa vás najnáročnejšie?
„Tréningy v OHL sú dosť bomba. Nemáme ich veľa, keďže máme 68 zápasov. Tréningy sú iba nejakých 45 minút, no v plnom tempe. Najväčší dôraz sa kladie na intenzitu, aby si bol sústredený počas tréningu. Oni to tak berú a vravia, že to, čo sa naučíme na tréningu, sa potom presunie do zápasu. Najnáročnejším aspektom sú súboje jeden na jedného pri mantineloch. Tí chalani sú v tomto veľmi šikovní.“
Ako spomínate na váš prvý zápas v OHL? Čo vám z neho najviac utkvelo v pamäti?
„Na prvý zápas si spomínam asi tak, že som spravil protismernú kľučku, zamiešal som si puk a chcel som prihrať, ale vletel do mňa hráč. Vystrelili mi nohy k plafónu a povedal mi: Vitaj v lige.“
Aké pocity ste prežívali po strelení prvého gólu v OHL? Bola to pre vás motivácia a povzbudenie do ďalších zápasov?
„Zdá sa mi, že prvý gól prišiel v treťom zápase a bol to skvelý pocit. Bol som vo veľkej eufórií a bolo to povzbudenie do ďalších zápasov. Uvedomil som si, že to môžem a dokázal som to.“
Aké pocity a dojmy vo vás zanechali zápasy proti krajanom v OHL? Prehodili ste po zápase aj pár slov?
„Keď som hral proti Slovákom, s Alexom Mišiakom sme boli aj na večeru, keďže sa poznáme zo Zvolena. Vždy sa počas zápasov tak podpichujeme po slovensky. Po stretnutí som sa porozprával aj s Matejom Stankovenom. S Jurajom Rausom, vždy keď hráme proti sebe, rozprávame sa pred aj po zápase. Sme si veľmi blízki. Hrali sme spolu osem rokov vo Zvolene.“
Aký obraz ste si na základe odohraných zápasov urobili o OHL? Kam vás doterajšie pôsobenie posunulo po hokejovej aj osobnostnej stránke?
„OHL je veľmi dobrá liga. Je rýchla, fyzická, agresívna. Všetci sa chcú dostať do NHL a chcú byť draftovaní čo najvyššie. Hrá sa proti hráčom, ktorí budúcu sezónu budú hrať v NHL. Ak by som iba trénoval, tak by ma to veľmi posunulo. Pomohlo mi to aj po osobnostnej stránke, keďže som tu sám. Musel som tiež zmeniť prístup k tréningom a k všetkému, čo súvisí s hokejom.“
