FOTO: omavs.com
Šimon Latkóczy už tretiu sezónu pôsobí v najlepšej zámorskej univerzitnej lige NCAA. Počas prebiehajúcej sezóny si svojimi výkonmi vyslúžil nomináciu na Cenu Mikea Richtera pre najlepšieho brankára súťaže. Tú môže získať ako prvý Európan v histórií.
Už tretí rok hrávate a študujete na University of Nebraska Omaha. Ako ste sa na ňu dostali? Hovorili ste s viacerými školami?
„Počas pôsobenia v USHL som plánoval dostať sa na univerzitu. Nikdy som o tom nebol presvedčený a nerozmýšľal nad budúcnosťou, teda či naozaj na tú univerzitu pôjdem. Nejaké tímy sa ozývali a Omaha prejavila najväčší záujem, preto som sa pre ňu rozhodol.“
„Až keď som prišiel o pár mesiacov neskôr na oficiálnu návštevu školy, tak som si povedal, že toto je tá cesta ktorou chcem ísť a počas nej napredovať. Keď som videl tie podmienky, uvedomil som si, že chcem na nej študovať a hrať hokej.“
Čo musí hokejista podstúpiť, aby mohol v Amerike hrávať na univerzite?
„Hlavne si musí byť vedomý, že ide aj o školu a nejedná sa iba o hokej samostatne. V Omahe dokážem mať hokej na prvom a školu na druhom mieste. To bol môj cieľ, s akým som na univerzitu prišiel, teda aby bol hokej prvoradý. Samozrejme sú aj školy, na ktorých je to viac náročnejšie. Všetko závisí od toho, aký odbor si hráč vyberie.“
„Ak chce ísť niekto študovať doktorát, bude to popri hokeji náročné. Keď chce niečo prijateľnejšie, napríklad ja študujem business major, je to viac v pohode a otvorenejšie, takže mám čas sústrediť sa na hokej. Školy sa v tomto smere snažia pomáhať športovcom čo najviac.“
Hokejisti v NCAA musia v porovnaní s ostatnými stráviť oveľa viac času štúdiom. Aké zameranie ste si vybrali? Ako zvládate kombináciu hokeja a školy?
„Ako som už spomínal pred tým, vybral som si business major a študujem management & leadership a marketing. A ako som povedal, je to viac o tom, že tá škola sa dá zvládať. Jasné, treba mať disciplínu a musím stráviť čas aj nad tým štúdiom.“
„Dokážem mať ten hokej na prvom mieste, keď si zariadim veci tak ako mám. Samozrejme nemám veľa času nazvyš, a preto ho nemôžem veľmi tráviť nejakými voľnočasovými aktivitami, keďže sa musím venovať aj škole.“
Čo by sa stalo s hráčovi, ktorý by nedokázal splniť študijný plán?
„Neviem ako sú teraz nastavené tie hranice, a teda čo by sa stalo, ak by študent neuspel. V priemere potrebujem dosiahnuť nejaký priemer známok. Myslím si, že keď to športovec nenaplní, nemôže hrať pár zápasov až celý semester, no v tomto som si nie veľmi istý ako to funguje. Ešte som sa s takýmto prípadom nestretol. Tie školy sa snažia pomáhať športovcom, aby dokázali zvládnuť školu aj hokej.“
„Myslím si, že to je aj dosť o disciplíne toho športovca, aby si tieto veci postrážil a dal na to pozor. Lebo to nie je nič nezvládnuteľné. Treba mať už tú spomínanú disciplínu a stráviť nad tým pár hodín týždenne. Keď chodím do školy a idem na tie hodiny a prednášky, vybudujem si nejaký vzťah s učiteľmi. A oni vedia, že som športovec, takže sa mi snažia vyhovieť, ak mám problém.“
Množstvo hráčov z univerzity sa dokáže dostať priamo do NHL. Veríte, že by sa to mohlo podariť aj vám? Boli ste alebo ste v kontakte s nejakým klubom NHL?
„Áno verím, že sa dokážem dostať do NHL. Uvidíme aká bude moja cesta,. Robím všetko pre to a verím, že to vyjde. Ak nie, cesta je aj cez Európu a aj odtiaľ sa tam dá dostať. Určite to mám ako cieľ.“
Ako hodnotíte vaše doterajšie pôsobenie v NCAA? Čo hovoríte kvalitu samotnej súťaže a jednotlivých duelov?
„Pôsobenie v NCAA hodnotím veľmi pozitívne. Je to skvelá liga, v ktorej hrá veľa kvalitných hráčov, pričom mnoho z nich sa potom prebojuje do NHL. Vnímam ju ako perfektné miesto na zdokonaľovanie sa. Ako som už v úvode spomínal zo začiatku som si nebol istý, či chcem ísť touto cestou. Môžem ale povedať, že ide je najlepšie rozhodnutie, aké som mohol urobiť.“
„Každá tá konferencia je iná. Moja NCHC konferencia je veľmi hokejová konferencia. Pravidelne máme rankovaných najviac tímov v celoštátnom rebríčku. V našej konferencii nie sú slabé zápasy. Všetko je na vysokej úrovni. V každom stretnutí ide o všetko a každý môže poraziť každého.“
Aký herný a výkonnostný progres sa vám podarilo na univerzite urobiť?
„Progres som urobil vo viacerých oblastiach. Som tu už tri roky a ak si človek ide za svojimi cieľmi, dokáže napredovať veľkými krokmi nielen po športovej, ale aj osobnostnej stránke. Hovorím to z vlastnej skúsenosti Škola je naozaj prospešná. Mám prednášky, ktoré rád navštevujem. Vzdelávam sa. Získané vedomosti sa mi v budúcnosti určite zídu. Čo sa týka hokeja, podmienky v NCAA sú naozaj skvelé podmienky. Lepšie sú možno už iba v NHL.“
Ako vnímate zápasy proti mužstvám, kde pôsobia slovenskí hokejisti? Zvyknete prehodiť po stretnutí pár slov?
„Nemám až toľko zápasov proti Slovákom. Povedal by som, že teraz ich nie je ani veľa. Minulý rok som stretol som sa s Liborom Nemcom minulý rok a Jánom Lašákom mladším. Viem, že v budúcich sezónach bude v NCAA pôsobiť viac slovenských hokejistov. Je to veľmi kvalitná liga, môžem ju len odporučiť.“
Hneď prvú sezónu na univerzite ste pretavili v premiérovú pozvánku do slovenskej seniorskej reprezentácie. Ako si reagovali, keď ste sa o tejto skutočnosti dozvedeli? Teší vás, že ste v tak mladom veku dostali šancu zabojovať o svetový šampionát?
„Určite som sa tešil, že som dostal ponuku reprezentovať slovenskú seniorskú reprezentáciu. Je to sen každého hokejistu a som rád, že sa mi to podarilo po prvej univerzitnej sezóne. Samozrejme mi to urobilo radosť. Škoda, že to vtedy nevyšlo a nedokázal som sa prebojovať až do záverečnej nominácie. Určite mi to ale pomohlo v mnohých veciach. Verím, že raz sa mi to podarí.“
Prvý zápas v seniorskej reprezentácii ste absolvovali v roku 2023 v rámci prípravy na majstrovstvá sveta proti Švajčiarsku. Ako s odstupom času naň spomínate? Čo pre vás tento okamih znamenal? Teší vás, že mal debut víťaznú príchuť?
„Na ten zápas so Švajčiarskom pozerám ako na krásnu spomienku. Prvý mužský reprezentačný zápas s víťazstvom. Pamätám si, ako mi starší chalani pomáhali a boli nápomocní. Cítil som sa v tom prostredí a tíme skvelo, čiže to bola veľmi krásna spomienka.“
„Ak by som mal vyzdvihnúť jeden okamih, tak ten, keď sme hrali v Trenčíne. Dokázal som sa dostať do brány počas toho, keď mal Matej Tomek zdravotné problémy. Nastúpil som na tretiu tretinu .Bol pre mňa jeden z najkrajších hokejových zážitkov. Hrať pred domácim vypredaným publikom, kde som prakticky vyrastal a začínal hrať hokej. Bol to môj najkrajší reprezentačný moment, nikdy naň nezabudnem.“
V tejto sezóne ste nominovaný na Cenu Mikea Richtera. Vnímate túto nomináciu ako odmenu za vynikajúce výkony, ktoré predvádzate?
„Veľmi si vážim nomináciu na ocenenie Mikea Richtera. Môj prístup sa nemení, či sa vyhráva alebo prehráva. Mám kvalitný a disciplinovaný prístup. Verím svojím kvalitám, no v prvom rade svojmu procesu. Každý deň sa snažím o trošku sa zlepšovať.“
„Tým ako sa to dáva všetko dokopy, potom príde aj takéto ocenenie, ktoré si veľmi vážim. Samozrejme zásluhu na tom majú aj moji spoluhráči, sme predsa jeden tím. Nepochybne ma to teší, no tým hlavným cieľ je pre mňa víťazstvo v lige. Je to obrovská pocta, za ktorú som vďačný. Mám však aj iné ciele, hlavne tie tímové.“
