FOTO: Peter Jäzva Jesenský
Šimon Groch má za sebou štvrtú sezónu v Spišskej Novej Vsi a počas nich prešiel veľkým hráčskym i osobnostným posunom. Adaptoval sa na tréningový rytmus a život v meste a zažil nezabudnuteľné okamihy na ľade aj s fanúšikmi. Počas svojej kariéry v klube sa stal dôležitou súčasťou tímu a posunul sa z juniorskej mentality na áčkarskú.
Máte za sebou štvrtú sezónu v Spišskej Novej Vsi. Ako spomínate na vaše začiatky v klube? Ako prebiehala vaša adaptácia na tréningový rytmus a život v Spišskej Novej Vsi počas prvých týždňov?
„Adaptácia na tréningy a mesto prebehla celkom v pohode. Mesto je malé a v Olomouci som predtým trénoval aj s mužmi a nastúpil som aj do niekoľkých zápasov, takže ani s tým som nemal problém. Horšie to už bolo so zápasmi, keďže z môjho pohľadu sa na Slovensku hrá iný štýl hokeja.“
Ako vnímate podporu fanúšikov? Pomáhajú vám aj v náročných chvíľach? Ktoré okamihy s nimi vám najviac utkveli v pamäti?
„Fanklub v Spišskej Novej Vsi je výborný, ženie nás dopredu za každého stavu a je z neho cítiť energiu. Vôbec by mi nevadilo, keby ich bolo ešte viac (smiech). V pamäti mi najviac zarezonovala ďakovačka, keď sme v striebornej sezóne vyradili Košice v semifinále. Mal som zimomriavky, keď sme pred nimi stáli na ľade.“
Aký progres sa podľa vás podarilo klubu počas tých štyroch sezón urobiť?
„Myslím si, že sa veľmi zlepšilo zázemie a jeho úroveň sa postupne vyrovnáva našim predsezónnym ambíciám a výkonom, ktoré chceme podávať.“
Ako vám tím pomáha rásť nielen ako hokejistovi, ale aj ako človeku? Ktorí spoluhráči na vás mali najväčší vplyv, nielen na ľade, ale aj mimo neho?
„Ťažko si vybrať jednotlivcov, pretože zatiaľ som mal vždy šťastie na takých chalanov, ktorí chceli mladším hráčom pomáhať a neboli im ľahostajní. Kebyže si mám ale vybrať, spomeniem Juraja Valacha, s ktorým som skoro dve sezóny tvoril obranný pár, a Nerijusa Ališauskasa, s ktorým sedíme vedľa seba v šatni. Dosť sa rozprávame aj o veciach mimo hokeja. Tiež je výborné, že je tu veľa mladých chalanov, ktorí chcú na sebe pracovať. Napríklad so Samom Barciíom spolu veľmi dobre vychádzame a je medzi nami taká tá zdravá rivalita, ktorá nás oboch posúva dopredu.“
Ako sa vyrovnávate s tlakom a očakávaniami spojenými s hrou za Spišskú Novú Ves? A čo pre vás znamená nosiť jej dres?
„Podľa mňa tlak ako taký vždy bol a vždy bude, treba si na to zvyknúť. Som rád, že môžem hrať za Spišskú Novú Ves a vždy, keď vstúpim na ľad, snažím sa urobiť všetko pre to, aby sme ľudí v Spišskej Novej Vsi spravili šťastnými.“
Ako ste prežívali doterajšie derby proti Popradu? Ktorý moment vám najviac utkvel v pamäti? Bola rivalita cítiť na tribúne aj na ľade?
„Zápasy s Popradom majú vždy špecifický náboj. Je to jedna z najlepších rivalít na Slovensku, takže atmosféra na zimákoch aj okolo nich je krásna. Nepamätám si už, kedy to presne bolo, ale viem, že sme doma otočili nejaký zápas s Popradom a štadión vtedy skoro spadol.“
Čo pre vás osobne znamenal zisk extraligového striebra v sezóne 2023/2024? A ako ho s odstupom času vnímate?
„Pre mňa to bolo sklamanie, pretože som v kariére ešte poriadne nič nevyhral a bolo to fakt blízko. Keď sa na to spätne pozriem, bola to skvelá sezóna. Hrali sme dobrý hokej, spoznal som skvelých ľudí a určite na ňu spomínam v dobrom.“
Aké pocity ste prežívali po strelení prvého extraligového gólu, ktorý prišiel v sezóne 2024/2025? Ste rád, že ste ho strelili na domácom ľade?
„Nikomu som ho nevenoval. Bol som rád, že som ho strelil na domácom ľade pred našimi fanúšikmi. Určite by som ho radšej strelil na Slovane, keďže rodičia bývajú v Bratislave a aspoň by ho videli aj naživo, nielen v telke.“
Ako s odstupom času vnímate víťazstvo v základnej časti v sezóne 2024/2025? Bolo po vypadnutí už vo štvrťfinále cítiť v tíme sklamanie?
„Stále rovnako. Hneď, keď som prišiel do šatne, bol som sklamaný. Mrzí ma to aj teraz, keď si na to spomeniem.“
Aký obraz ste si na základe vašich doterajších skúseností vytvorili o slovenskej extralige? V čom vidíte jej silné stránky?
„Liga sa posúva každým rokom dopredu a je skvelé, že veľa mladých hráčov dostáva priestor.“
Kam vás doterajšie pôsobenie v extralige posunulo po hráčskej aj osobnostnej stránke? Aké sú vaše plány na najbližšie týždne a mesiace?
„Pomohlo mi to posunúť sa z tej juniorskej mentality na tú áčkarskú. Našiel som si svoju rolu a teraz sa v nej potrebujem už len zdokonaľovať. Určite si teraz oddýchnem. Po tejto sezóne potrebujem vypnúť hlavu aspoň na chvíľu. Potom mi začne letná príprava, pôjdem na dovolenku a ani sa nenazdám, budem v júli stáť znovu v Spišskej Novej Vsi na ľade.“
