FOTO: Mário Petlák
Keď tréner brankárov Adam Štepanovský kontaktoval Samuela Hrenáka, či by nemal záujem pridať sa k projektu SR 18, ten bez váhania jeho ponuku prijal. „Je pre mňa veľkou poctou, že môžem byť dennodenne súčasťou profesionálneho štábu. Disponujeme veľmi veľkým priestorom na zdokonaľovanie našich zručností a zosilňovanie celého tela.“
O hráčov projektu je nadštandardne postarané. „Je to tu veľmi skvelé, nemáme sa na čo sťažovať. Každý deň máme k dispozícii rôzne pásky, gripy… Čo sa týka hráčov, každý z nás dostal navyše rady trojkusových hokejok, rukavice, prilby a časť výstroje, akú kto potreboval. Aj my brankári máme možnosť vybrať si časť výstroje, ktorú potrebujeme. Neodmysliteľnou súčasťou je tiež moderná posilňovňa a priestor na regeneráciu, ktorý sa nachádza v šatni. Tréningy na zimáku bývajú dvakrát denne, pričom na ľad môžeme ísť aj mimo tréningov. “
Hrenák si spoluprácu s trénerom brankárov Adamom Štepanovským nevie vynachváliť. „ Ide o veľmi moderného trénera, s ktorým sa mi výborne spolupracuje. Týždeň po týždni cítim progres v maličkostiach, na ktorom je hokej stavaný.“
Okrem projektu SR 18 chytá talentovaný brankár juniorskú extraligu aj za Duklu Trenčín. „Som vďačný za príležitosti, ktoré dostávam. Verím, že ich postupom času bude viac a viac. Sezóna je ešte dlhá a do jej konca sa môže stať veľa vecí. Preto sa snažím brať všetko s pokorou a byť pripravený na príležitosť, ktorá môže nastať. Teší ma, že mám možnosť nastupovať aj za môj súčasný klub. S chalanmi sa vždy rád stretnem a pokecám. Čo sa týka samotnej súťaže, mám pocit, že v tejto sezóne môže prísť k prekvapeniam na úkor kvalitnejšieho súpera. Keďže som Trenčan, špeciálny náboj majú pre mňa zápasy proti Slovanu Bratislava.“
V minulej sezóne si rodák z Považskej Bystrice premiérovo obliekol reprezentačný dres. „Bol to skvelý pocit obliecť si po prvý krát na medzinárodnej akcii slovenský dres. Bolo pre mňa nesmiernou cťou reprezentovať svoju krajinu. Keď o sa nominácii do reprezentačnej šestnástky dozvedel, ako prvému som to hneď oznámil otcovi, ktorý ma odmalička viedol k hokeju Následne som o tejto potešujúcej správe informoval ostatných rodinných príslušníkov. Pri debute som bol trošku nervózny, snažil som sa však k duelu pristúpiť ako ku každému inému. Prvý zápas proti Čechom nám žiaľ nevyšiel.“
