FOTO: FB/MHK 32 Liptovský Mikuláš

Je rozhodcom nielen na Slovensku, ale aj na medzinárodnej úrovni. O svojej rozhodcovskej kariére a jej začiatkoch či aktuálnej situácii vo svete hokejových rozhodcov nám v rozhovore pre náš portál porozprával rozhodca Martin Jobbágy.

Čo vás viedlo k tomu stať sa hokejovým rozhodcom? Čím vás táto práca napĺňa? Ako vyzerá váš pracovný deň?

„Začalo to určite v detstve, keď ma otec ako 4-ročného chlapca priviedol na ľad u nás v dedine, pričom ľad sa u nás v dedine robí každý rok. Odvtedy ma ľad priťahoval a intenzívne som sa hokeju venoval. Práve preto som vôbec nezaváhal, keď ma vtedajší rozhodca, dnes už inštruktor pán Štefan Bačo po skončení hokejovej kariéry (ukončil som ju v 17 rokoch), oslovil s myšlienkou venovať sa rozhodovaniu.“

„Nikdy som nebol typ hráča, ktorý by sa hádal s rozhodcami a bral ich ako protivníkov. Bola to pre mňa totiž príležitosť zostať na lade a naďalej sa zaoberať hokejom, ktorý bol a stále je mojou veľkou vášňou. S odstupom času to beriem ako veľmi dobré rozhodnutie. Nielenže ma rozhodovanie v rôznych oblastiach života veľa naučilo, ale navyše mám príležitosť cestovať po svete.“

Zdroj: archív MJ

„Na druhej strane život rozhodcu aj niečo zoberie. A to najmä čas s rodinou. Zvyčajne som počas týždňa klasicky v práci. Poobede, keď mám zápas, tak cestujem a domov prichádzam až v noci. Cez víkendy zas väčšinou opäť rozhodujem mládežnícke súťaže. Občas sa stáva, že rozhodujeme až 15 zápasov mesačne. Čo je skutočne dosť a spoločne s cestovaním to zaberie strašne veľa hodín.“

Mohli by ste nám trošku priblížiť, ako vyzerá taký prvopočiatočný vstup do rozhodcovského dresu? Niekto si teraz možno povie, že chce byť rozhodcom. Čo má robiť? Ako začať?

„Každoročne sa koná kurz rozhodcov ľadového hokeja na západnom, strednom a východnom Slovensku. Učia sa na ňom pravidlá a správny pohyb na ľade. Prihlásiť sa dá cez regionálne zväzy alebo cez Slovenský zväz ľadového hokeja (https://www.hockeyslovakia.sk/sk/article/oddelenie-rozhodcov).“

„Zúčastniť sa môže každý chlapec alebo dievča, ktoré vie korčuľovať. Určite by sme sa potešili novým rozhodcom. Počty za posledné roky išli dole. Dokonca sa stáva, že musia rozhodcovia rozhodovať len sami alebo vo dvojici. Na začiatok stačí mať korčule a nohavice. Naposledy dostali noví rozhodcovia prilby, píšťalky a dresy.“

V akých súťažiach ste doteraz pôsobili?

„V 17-tich rokoch, keď som začínal, rozhodoval som pod regionálnym zväzom, teda deti od kategórie najmenších až do 15 rokov. Ďalší rok som sa posunul o úroveň vyššie. A to pod celoslovenský zväz, kde som bol ako čiarový rozhodca v kategóriách dorast, juniori a 2. liga mužov. Tretí rok som už dostal šancu v 1.lige mužov a dokonca aj v našej najvyššej súťaži (extralige). V nej som nakoniec ako čiarový rozhodca pôsobil 8 rokov.“

„Pred tromi rokmi som prešiel z čiarového na hlavného rozhodcu. Po roku pôsobenia na pozícii hlavného rozhodcu v 1.lige mužov, som následne opäť postúpil už do najvyššej slovenskej súťaže. Popri tom vďaka medzinárodnej licencii IIHF rozhodujem aj zápasy v zahraničí.“

Zdroj: Champions Hockey League

Mali ste možnosť rozhodovať aj zápasy v exotických krajinách? Ak áno, čo hovoríte na úroveň hry v týchto zápasoch?

„Na exotické krajiny som mal celkom šťastie. Bol som napríklad na Filipínach, kde sa po prvýkrát konal medzinárodný turnaj krajín. Bolo veľmi špeciálne, lebo v krajinách, ktoré sa ho zúčastnili (Singapur, Mongolsko alebo Thajsko) hokej nie je veľmi rozšírený a taký populárny. Ľadové klzisko bolo dokonca umiestnené na treťom poschodí obrovského nákupného centra v prístavnom meste v Manila.“

„Čo sa týka úrovne, dalo by sa to prirovnať k slovenskému amatérskemu hokeju. Dosť hráčov napríklad nevedelo vystreliť švihom, no na druhej strane to nahradili veľkou bojovnosťou a obetavosťou. Mal som naplánovanú aj cestu do Mexika, kde som bol ako rozhodca nominovaný. Tá sa bohužiaľ zrušila z dôvodu epidemiologických opatrení.“

„Namiesto toho som však začiatkom tohto roka absolvoval turnaj v Juhoafrickej republike. Keď to mám porovnať s Áziou, bolo to lepšie. Minimálne po korčuliarskej stránke boli na úrovni asi na úrovni našej 2. hokejovej ligy mužov. Musím však povedať, že niekedy je rozhodovanie zápasov takýchto tímov náročnejšie.

„Mal som aj kolegov z nehokejových krajín, ako Novy Zéland alebo Spojené arabské emiráty, teda mali tých skúsenosti zatiaľ pomenej. Samotní hráči vnímajú ten hokej ako zápas v pravom slova zmysle. K faulovaniu dochádza oveľa častejšie a nastáva tam veľa neočakávaných situácií.

Zdroj: archív MJ

Spomeniete si na svoj prvý duel rozhodcovskej kariéry?

„Samozrejme, síce som si trochu som na neho musel počkať. Po absolvovaní kurzu rozhodcov na východe prišla veľká viróza. Deti nehrali asi 2 mesiace. Prvú delegáciu som dostal na zápas dnes už neexistujúcej 2. ligy juniorov a dorastencov v Gelnici, kam pricestovala Rožňava. Stále som si hovoril, že to nebude pre mňa problém, keďže som dlhší čas hrával hokej. Realita však bola iná.

„Vôbec som nevedel ako sa hýbať a kam sa postaviť, aby som videl icingy, ofsajdy a aj faul. A to ani nehovorím, že som to mal ešte aj odpískať. Našťastie som mal ale v mojich začiatkoch pri sebe skúsených rozhodcov, ktorí mi pomohli, zastúpili ma a hlavne som od nich dostával správne rady, z ktorých čerpám dodnes.“

Kde ste ako rozhodca zažili najlepšiu atmosféru?

„Ťažko vyberať. Pamätám si na pár zápasov, ale všetky mali spoločné jedno. A je to plná hala a tímy, ktorým o niečo išlo. Na Slovensku som zažil plnú halu a skvelú atmosféru v Košiciach alebo Nitre. Už pri nástupe na ľad som mal zimomriavky. Pár rokov dozadu som bol v Belfaste, kde domáce mužstvo vyhralo Kontinentálny pohár. Nedávne zápasy CHL (Champions Hockey League) v Zugu alebo Székesfehérvári boli tiež veľmi pekné hokejové momenty.“

Na ktoré stretnutia rád spomínate?

„Určite nerád spomínam na stretnutia, v ktorých sa spraví nejaká chyba a tá potom ovplyvní stretnutie. A je jedno či ide najvyššiu slovenskú hokejovú súťaž alebo deti. Som rád, keď sme na ľade takmer neviditeľní a na konci zápasu nikto poriadne ani nevie, ktorý rozhodca to vlastne dnes rozhodoval. Ak ide o ťažší zápas, lepšie tímy a z našej strany všetko dobre dopadne, tým lepšie.“

Ktorý zápas bol pre vás vrcholom rozhodcovskej kariéry?

„Dúfam, že vrchol kariéry ešte len príde. Mojim snom je rozhodovať zápase kanadskej reprezentácii na jej ľade. Ako čiarový rozhodca som si na Slovensku splnil asi všetko, čo som chcel. Navyše som bol medzinárodný čiarový rozhodca s licenciou na najvyššej úrovni, takže až tak ďaleko som od toho nebol.“

„Teraz som však už hlavný rozhodca. Rozhodoval som aj duel slovenského národného tímu a čoskoro by som mal ísť na Majstrovstvá sveta do 18 rokov najvyššej kategórie. Ak sa mi na nich bude dariť, v budúcnosti môže prísť hocičo. Samozrejme treba mat aj šťastie, tak uvidíme…“

Zdroj: www.flashphoto.sk

Stal sa vám počas kariéry nejaký nezvyčajný moment?

„Skôr som zažil také úsmevné momenty. Napríklad, keď sa na hráči exotických turnajoch postavili na buly na úplne druhú stranu ľadovej plochy, prípadne zabudli, že existuje ofsajd a čakali takmer pri bráne na prihrávku zo stredného pásma. Takisto moji zahraniční kolegovia veľakrát nezareagovali na jasné situácie a ja som musel z 30-tich metrov za nich prerušiť hru. No nemožno im to veľmi vyčítať, nakoľko majú tak 10 -15 zápasov ročne.

„Ale mal som aj jednu zaujímavú z našej extraligy. Nedávno sa stalo, že sa zápas v našej extralige sa hral o štyri minúty dlhšie a skoro nikto si to nevšimol. Zažil som však zápas, kde sa to natiahlo ešte o trochu dlhšie. Bolo to vo Zvolene pár rokov dozadu ešte v systéme troch rozhodcov. Hlavní rozhodcovia to mali náročnejšie prísť až k bráne, hlavne pri dlhých prihrávkach cez pol ihriska. Po jednej takej dlhej prihrávke hráč prišiel až k bráne, vystrelil a puk len tesne prešiel za bránkovú čiaru.

„Ja som to zbadal, ale v tom čase pravidla nedovoľovali čiarovým rozhodcom prerušiť hru pri góle. Tak som sa snažil hlavnému rozhodcovi naznačiť, že to bol gól. No on si to bohužiaľ cez viacerých hráčov hneď nevšimol. Hra teda pokračovala ďalej a ako naschvál to trvalo skoro päť minút. Potom sme sa všetci rozhodcovia stretli, odkonzultovali situáciu a aj videorozhodca potvrdil, že to bol gól. Teda čas sa musel vrátiť späť, na moment, kedy padol gól. A pre istotu, aby toho nebolo malo, zápas sa nakoniec skončil až po samostaných nájazdoch.

Opísali by ste nám, čo sa deje v rozhodcovskej kabíne v prestávkach medzi tretinami?

„Väčšinou rozoberáme situácie, ktoré sa počas tretiny odohrali na ľade a teda či boli správne vyriešené. Niekedy totiž nastane situácia, ktorá vyzerá z jedného uhla úplne jasne a z druhého až taká jednoznačná nie je. Vo vyšších súťažiach máme na zápasoch prítomných aj inštruktorov, ktorí nám cez prestávku dávajú rady alebo nám ukážu aj konkrétne video tej ktorej situácie, ak ho majú k dispozícii.

„Práve to pomáha asi najviac. Keď sa vidíme a hľadáme dôvod, prečo došlo k nejakej chybe a ako sa jej do budúcna vyvarovať. Myslím si, že tu je priestor na zlepšenie, čo sa technického vybavenia týka. Video systémy sú totiž len v extralige. A aj to niektoré majú už svoje najlepšie časy dávno za sebou.“

Zdroj: FB/HK Dukla Ingema Michalovce

Aké podmienky majú vytvorené hokejoví rozhodcovia na Slovensku? Vedeli by ste nám povedať, ako to funguje v iných krajinách?

„Čo sa týka finančného ohodnotenia a poskytnutia vybavenia, tak za posledné 2-3 roky sa to u nás trochu zlepšilo. Dostali sme napr. dresy, oblečenie na rozcvičku, plexisklo na prilbu alebo aj píšťalku. Bohužiaľ stále je to ešte slabšie v porovnaní s krajinami ako Švédsko, Švajčiarsko, Rakúsko alebo dokonca aj Česko. Takmer v každej hokejovej krajine existujú profesionálni rozhodcovia, ktorí majú niekoľkoročné kontrakty a v spojení s rozhodcovskou komisiou udávajú trendy v rozhodovaní. Oproti zahraničiu máme tiež menej seminárov, len raz resp. dvakrát do roka.

„Prijal by som pravidelnejšie vzdelávanie rozhodcov s analýzou kritických situácii, ktoré sa stali v posledných zápasoch na aspoň mesačnej báze a následné nastavenie postupov v rozhodovaní na všetkých úrovniach. Príprava podkladov k pravidelným seminárom je ale práca na plný úväzok pre niekoľkých odborníkov. Už párkrát boli snahy takého pozície z našej strany vytvoriť. Bohužiaľ so slovenským hokejovým zväzom zatiaľ nezdieľame spoločný pohľad na túto problematiku…“

Aký je váš osobný podhľad na coach challenge? Mal by sa podľa vás rozšíriť aj na iné sporné momenty?

„Osobne to určite vítam. Hokej je veľmi rýchla hra a niekedy len žmurknutie rozhoduje o tom, či ste niečo videli správne alebo nie. Preto každá pomoc, ktorá zabezpečí správne rozhodnutie je len na dobro veci. Od tohto roku sa aj u nás konečne rozšíril coach challenge v dvoch prípadoch – postavenie mimo hry a na neodpískanie situácie, keď mala byť prerušená hra v útočnom pásme, ale nebola.“

„Bohužiaľ už sa nám aj stalo, že hoci existuje coach challenge, tak s technikou dostupnou na niektorých štadiónoch nebolo možné určiť, či napr. ofsajd nastal alebo nie. Buď bol videozáznam veľmi rozmazaný alebo na štadióne nebol dostatočný počet kamier, ktoré by pokryli celu ľadovú plochu, tak aby sa o situácii jednoznačne rozhodlo.

„V takom prípade potom zostáva v platnosti rozhodnutie z ľadu a žiaden trest za využitie coach challenge sa neukladá. Taktiež čakáme na video techniku, ktorou by sme podľa pravidiel mohli prezerať vyššie päťminútové tresty alebo hru vysokou hokejkou, za ktorú sa ukladá trest 2+2 minúty. To riešime už druhy rok. Posledná informácia bola, že na play-off by to malo byť zabezpečené.“