Príchod Jakuba Kvietka do HC Košice sa zrodil vďaka hokejovej akadémii, ktorá umožňovala študovať a zároveň sa naplno venovať hokeju, a práve táto skutočnosť ho pri rozhodovaní presvedčila. „Prvé dni neboli vôbec ľahké. Zrazu som bol sám v novom meste, kde som nikoho nepoznal. Chcel som sa vrátiť domov a dokonca som si aj poplakal. Mamka mi vravela, že musím vydržať aj ťažké časy, keď chcem zažiť pekné veci. A tak aj bolo, musel som zatnúť zuby a pracovať.“
Klubové podmienky boli a stále sú na vynikajúcej úrovni, či už ide o tréningy na ľade s kvalitnými trénermi, alebo o výborné posilňovne s kondičnými trénermi, ktorí sú tiež na špičkovej úrovni. „Prístup HC Košice k výchove mladých hráčov vnímam pozitívne. Vedenie aj samotní tréneri sa snažia vychovávať hráčov nielen po tej hokejovej stránke, ale aj po tej ľudskej stránke, aby sme sa stali dobrými ľuďmi v spoločnosti, a to je podľa mňa správny prístup. Klub sa snaží rozvíjať aj mentálnu stránku hráčov, za ktorou stojí naša pani psychologička Ivana Tušiková.“
Talentovaný útočník zaspomínal aj na prvý tréning s áčkom oceliarov. „Bol to skvelý pocit. Je to sen každého hráča ísť ako juniorom na ľad s A-mužstvom. Pamätám si, že sme robili cvičenie dva na jedna a išiel som s Michalom Chovanom, na ktorého som sa chodieval pozerať, keď hrával ešte za Zvolen. Bol som aj na rozhodujúcom finálovom zápase v roku 2013, keď získal so Zvolenom majstrovský titul.“
Kvietok bol veľmi nadšený, keď mu tréneri oznámili, že odohrá prvý extraligový zápas. „Nesmierne ma teší, že môj debut mal víťaznú príchuť. To, že som mal asistenciu hneď v prvom striedaní, bola už len pomyselná čerešnička na torte.“
Hneď prvú seniorskú sezónu pretavil odchovanec breznianskeho hokeja v zisk majstrovského titulu. „Od toho prvého zápasu som zostal pri áčku a tréner mi dal tú možnosť, že ma brával na play-off zápasy ako trinásteho útočníka. Bola to pre mňa veľká škola, že som mal tú česť nasávať atmosféru a získavať skúsenosti od starších hráčov, za čo som nesmierne vďačný. Ten siedmy finálový zápas bol neskutočný. Do tretej tretiny sme šli za stavu 2:4, čo sme napokon dorovnali. Následne Danick v predĺžení rozhodol a vypukla neskutočná eufória radosti v Steel aréne.“
Košičania oslávili majstrovský titul ako sa patrí. „Začali sme hneď v šatni po zápase a potom sme sa presunuli na Hlavnú ulicu pri Dóme svätej Alžbety. Fanúšikovia boli skvelí. Keď bola Steel aréna vypredaná, boli pomyselným šiestym hráčom na ľadovej ploche a dodávali nám silu.“
Tohtosezónny káder Košíc je zložený výlučne zo slovenských hráčov. „Máme veľmi silné a skúsené slovenské jadro mužstva, ktoré to drží pokope. Je veľa hráčov, ktorí ma inšpirujú, či už je to Tomáš Mikúš alebo Filip Krivošík. Nemôžem nespomenúť Michala Liščinského, ktorý je rovnako starý ako ja – navzájom sa ťaháme v tréningoch aj zápasoch. Každý deň tvrdo pracujeme, aby sme boli o kúsok lepší. Je to veľké plus, že v takomto veku môžem hrať seniorskú extraligu. Som rád za každú príležitosť, ktorú dostávam a snažím sa ju splatiť dobrým výkonom. Pán tréner Ceman je fakt tréner na úrovni. Tréningy pod jeho vedením ma bavia. Zo zápasov mi ukazuje klipy s rôznymi detailmi, na ktorých musím pracovať, aby som sa zlepšoval a rozvíjal v mojom hernom štýle.“
V domácom zápase tejto sezóny proti Liptovskému Mikulášu zaznamenal 19-ročný hokejista premiérový extraligový zásah. „Keď sa mi podarilo streliť môj prvý gól v seniorskom hokeji, prežíval som neskutočný adrenalín aj radosť. Tento gól znamenal pre mňa veľmi veľa, keďže na zápase boli aj moji rodičia, ktorí ten gól videli a prežívali ho so mnou. Venoval som ho práve im, pretože bez ich obety a dôvery, ktorú do mňa vkladali, by som nebol tam, kde som dnes.“
