FOTO: Jäzva
Stále má iba 21 rokov, no aj napriek jeho mladému veku si už koncom minulého roka stihol absolvovať debut v drese seniorskej reprezentácie. Navyše v aktuálnej sezóne už odchytal viac ako 20 zápasov v drese Košíc. Reč je o brankárovi Patrikovi Jurčákovi.
Väčšinu kôl základnej časti Tipsport ligy máme za sebou. Ako by ste z vášho pohľadu zatiaľ zhodnotili doterajšie výkony Košíc?
„Myslím si, že sa nemáme za čo hanbiť. Dodržiavame systém, čo najlepšie v každom zápas. Bojujeme za toho druhého a chceme sa zlepšovať každý deň. Navzájom si pomáhame a komunikujeme. Je to výhoda, že všetci hovoríme jedným jazykom. Sadli sme si ako ľudia a aj spoluhráči a je to vidieť na ľade.“
Je ambíciou oceliarov obhájiť majstrovský titul z minulej sezóny?
„Asi každého prekvapilo, ako sme vystrelili, ale my sme verili v naše schopnosti už od augusta. Našou prioritou v tejto sezóne je najmä naučiť sa čo najviac do našich budúcich kariér. Keď vo finále budeme, určite ho nechceme prehrať.“
Máte takmer 92 % úspešnosť zákrokov, ku ktorým ste pridali aj štyri čisté kontá. V čom tkvie tajomstvo úspechu v týchto skvelých štatistikách?
„Tajomstvo nie je žiadne. Sú to hráči predo mnou. Hrajú zodpovedne, pomáhajú mi najviac ako sa len dá a uľahčujú mi prácu. A keď už je zle, tak ma to aspoň trafí a nie je to gól. Všetky štatistiky sú tímová robota a nielen moja. Sám by som to nezvládol.“
Aktuálne sa v bráne oceliarov striedate spoločne s Dominikom Riečickým. Aký máte medzi sebou vzťah?
„Vzťah máme super, na kamarátskej úrovni. Ja mu doprajem v bráne a teším sa, keď sa mu darí. Myslím, že aj to je kľúč k tomu, že nám to celkom dobre sedí. Obaja sa na tréningoch ťaháme dopredu a to nás posúva každý deň k lepšiemu. Nie je medzi nami dusná atmosféra, o to ľahšie sa nám potom chytá a dôverujeme si.“
Ako sa vám spolupracuje s trénerom brankárov Dušanom Strharským?
„Dušan ma pozná od 14 rokov a vie presne, aký som. Spolupráca je super. Dôverujem mu v jeho rozhodnutiach a každý deň ma má čo učiť. Dáva dôraz na každý jeden detail, ktorý mi pomôže v budúcnosti. Je na to prísny. Som rád, že mám tu možnosť mať takého kvalitného trénera tak dlhú dobu.“
Ešte v minulej sezóne ste chytávali aj za Trebišov v druhej lige, v aktuálnej ste už stálicou v Košiciach. Čomu pripisujete, že ste oproti vlaňajšiemu ročníku urobili takýto skok?
„Pripisujem to svojej disciplíne a veľmi dobrej práci kondičného a brankárskeho trénera v Košiciach. Na Trebišov budem spomínať len v dobrom. Posunulo ma to a mal som odchytanú celú sezónu u mužov. Každý deň som sa zlepšoval s trénermi v Košiciach a čakal na svoju šancu, aby som bol na na 100 % pripravený.“
V decembri bola priemerná návštevnosť v Steel Aréne na úrovni takmer 3 700 divákov. Chceli by ste vašim fanúšikom niečo odkázať?
„Verím, že sa im náš hokej páči a ďakujeme im za podporu. Potrebujeme ich každý jeden zápas a budeme len radi, keď ich bude chodiť viac a viac. Aj oni sú podpora, ktorá nám pomáha vždy, počas zápasov doma či vonku.“
Koncom minulého roka ste sa po prvýkrát predstavili v drese slovenskej reprezentácie. Čo vám tento zápas ukázal? Na čom musíte ešte pridať?
„Ukázalo mi to veľa a som vďačný za túto príležitosť. Zistil som, čo mám robiť lepšie, medzinárodný ľad mi ukázal, kde sa môžem zlepšiť. Tým, že to bolo rýchlejšie, tak som videl ďalšie detaily, na ktoré ma potom upozornil aj tréner brankárov Ján Lašák, ktoré mi majú pomôcť, aby som bol v bránke úspešný.“
Už onedlho sa začínajú olympijské hry v Taliansku. Ktoré dva národné tímy by ste radi videli vo finále?
„Samozrejme, na olympiádu sa teším a držím palce našim. Vo finále by som si pozrel domácich Talianov proti Slovensku.“
