FOTO: Red Deer Rebels
Matúš Lisý má na hokejové začiatky veľmi pekné spomienky. K hokeju sa dostal tak, že zo škôlky chodili na korčuľovanie, kde to nejako chytilo, a tak ho otec dal na hokej. „Odmalička ma bavilo rozohrávať puky a mať taký prehľad v hre. Strašne ma však baví aj útočiť. Keď som bol menší, hrával som aj v útoku. Mám najväčšiu radosť, keď niečo vymyslím na ľade – nejakú peknú nahrávku, ktorú súper nečaká. Rád hrám s pukom a tvorím hru. Naučil som sa viacero vecí kvôli hokeju, keďže som hral v Nitre, bol som tri roky mimo domu, takže som sa viac osamostatnil. To platí aj teraz, keď som v Kanade.“
V kariére 18-ročného hokejistu zohrávajú rodičia obrovskú úlohu. „Od začiatku ma vo všetkom podporovali. Snažia sa mi vždy pomôcť a keď niečo potrebujem, viem, že sa môžem na nich obrátiť. Za to som im veľmi vďačný. Asi neviem vypichnúť jeden moment, je ich určite viacero.“
Po prvých reprezentačných zrazoch kontaktoval rodáka z hlavného mesta pán Tomáš Chrenko, či by nemal záujem prísť do Nitry. „Po príchode do Nitry ma najviac prekvapilo, že som hneď v prvej sezóne dostal šancu hrať v juniorke. S aklimatizáciou mi v prvom rade pomohli moji skvelí spoluhráči, ktorí ma super prijali medzi seba. V Nitre sa pracuje s mladými hokejistami veľmi dobre. Som neskutočne vďačný za dôveru, ktorú do mňa vložili a dali mi takúto šancu. Myslím, že v Nitre sa snažia hrať atraktívny ofenzívny štýl hokeja a neboja sa hrať na puku.“

Lisý bol veľmi hrdý, že mohol Slovensko reprezentovať na majstrovstvách sveta do 18 rokov. „Mali sme skvelú partiu. Jediné, čo ma mrzí, že nám medaila ušla o vlások. Určite mi to ukázalo, na čom treba pracovať, keďže sme hrali proti najlepším hráčom na svete v našom ročníku. Na obdobie pôsobenia v slovenskej extralige mám krásne spomienky. Som neskutočne vďačný za príležitosť, ktorú mi dala Nitra. Myslím si, že mi veľmi pomohla skúsenosť zahrať si mužský hokej. Po strelení gólu to bol neskutočný pocit. Bol som veľmi šťastný, že sa mi to podarilo a venoval som ho mojim rodičom.“
Hokejový obranca bol minulý rok draftovaný mužstvom WHL Red Deer Rebels. „Rozhodol som sa, že chcem vyskúšať novú skúsenosť a odísť do zahraničia. Vedel som, že to bude veľmi rýchle a fyzické, takže som sa na to snažil pripraviť. Prvé dni boli fajn. Zázemie klubu je veľmi dobré. Máme zrenovovanú šatňu, ktorá je krásna.“
Aj keď sa počas sezóny celkom veľa hráčov vymenilo, v kabíne sa vytvorila dobrá partia. „Dosť mi pomohlo, že tu bol Samo Drančák, môj český spoluhráč, ktorý bol žiaľ vymenený po dvadsiatkach. Od začiatku, keď som prišiel, tu však bol pre mňa. Vždy, keď som niečo potreboval, pomohol mi. S viacerými chalanmi mám super vzťah, ale najviac asi s mojimi českými spoluhráčmi. S hlavným trénerom a jeho asistentmi sa mi dobre pracuje. Najviac ma zaujal ich individuálny prístup.“
WHL je veľmi kvalitná, rýchla a fyzická liga. „Veľmi mi pomohlo, že som sa presunul do zámoria a zvykol som si na menšie ihrisko a hlavne na tú rýchlosť. Čo sa týka mojej účasti na juniorských majstrovstvách sveta, nebol som úplne spokojný s mojím časom stráveným na ľade. Beriem to však ako super skúsenosť a bol som hrdý, že som mohol reprezentovať Slovensko. Veľmi mi pomohlo, že som odišiel do Kanady. Myslím si, že som sa posunul – zvykol som si na rýchlosť a aj po osobnostnej stránke som sa posunul. Určite som si zlepšil aj svoju angličtinu.“