FOTO: Barani Banská Bystrica
Prácu mládežníckeho trénera nám prostredníctvom rozhovoru priblížil liptovský rodák Marek Kohút, ktorý aktuálne pôsobí v klube Barani Banská Bystrica.
Ako sa zrodila vaša dohoda s mužstvom BARANI Banská Bystrica? Čo vás najviac prekvapilo po príchode do klubu?
Veľmi dobre som poznal hodnoty a nastavenie mysle ľudí v bystrickom klube. Športové vedenie som spoznal počas obdobia vo Fínsku. Pred dvoma rokmi, keď som sa odtiaľ vrátil, mal som motiváciu rozvíjať hokej v svojom rodnom regióne – Liptove. Najprv to nevyšlo s mládežou a následne stroskotalo aj angažmán v mužskom tíme po zmene vlastníctva klubu v Liptovskom Mikuláši. Bystrickú mládež považujem za progresívnu a teším sa, že môžem byť toho súčasťou.
Čo vás priviedlo k trénovaniu? Čím vás práca trénera napĺňa?
Hokejovo som vyrastal v Ružomberku, kde dominuje futbal spoločne s basketbalom. Nepodarilo sa mi ako hráčovi dostať sa na profesionálnu úroveň. Počas štúdia na fakulte v Bratislave som sa rozhodol, že vzdelanie a prax môže byť moja karta, keďže vzťah k hokejovému prostrediu bol silný. Zoznam vecí, prečo robiť coaching je pridlhý. Myslím si, že filozofia každého trénera sa neustále vyvíja.
V čom sú podľa vás najväčšie výhody trénovania mládeže? Má to aj nejaké nevýhody?
V dnešnej dobe je veľmi ľahké dostať sa k informáciám a to isté platí aj o našom odbore. Ak vieme správne využiť poznatky z neurovedy, biologického vývinu človeka v kontexte športu, behavioralizmu či analýzy hry a vieme ako vytvárať bezpečné prostredie, môže byť fascinujúce sledovať potenciál každého mladého hráča. Rovnako verím, že hokej je aj o emóciách a tímovosti. Vo všeobecnosti podceňujeme, akú významnú úlohu zohráva šport v našej spoločnosti. Plní viacej funkcií ako si väčšina ľudí myslí.
Ako sú podľa vás atribúty dobrého mládežníckeho trénera?
Hokejoví tréneri sú blázni nielen u nás, ale aj v zahraničí. Peniaze sa asi dnes dajú zarobiť aj ľahšou cestou. Chovám veľkú úctu k týmto ľudom, lebo to predovšetkým robia z vášne. Každý deň sa konfrontujú so zastaralým systémom vzdelávania, riadenia klubov či súťaží. Niekedy ide aj domnienky rodičov, že majú suplovať ich výchovu. A preto rozumiem aj vyhoreniu mnohých z nich. No je na nás, aby sme to zmenili.
Za mňa by to mal byť človek, ktorý sa na tom štadióne správa tak, že je tam pre hráčov, nie oni preňho. Snaží sa vytvoriť bezpečné prostredie, aby sa každý cítil sám sebou a bol pripravený zlyháva, aby sa učil, objavoval svoj potenciál a napredoval. Neexistuje žiadne zázračné cvičenie ani metóda. Všetky môžu byť správne aj nesprávne v daný moment, a preto musí rozmýšľať čo je cieľ a či veci, ktoré práve robí sú efektívne.
Aké sú v klube vybudované podmienky pre rozvoj mladých hokejistov?
Zázemie prešlo rekonštrukciou, je veľmi pekné. Stále však mnohé veci na bystrickom štadióne chýbajú, pričom na Slovenské pomery sú štandardné, v niečom nadštandardné. Podmienky predovšetkým vytvárajú ľudia zabezpečujúci proces. Myslím si, že klub si je toho veľmi dobre vedomý a robí maximum preto, aby materiálne aj personálne zabezpečil pre mládež najviac ako vie.
Ako vyzerajú tréningy pod vašou taktovkou? Nacvičujete aj rôzne herné situácie ako sú presilovky, oslabenia a podobne?
V hokejovom kontexte sa snažíme schovať obsah do nelineárneho učenia a poskytnúť čo najviac autonómie a kompetencie svojim hráčom. Snažím sa vnímať po čo si tí hráči dnes prišli na tréning a zároveň byť o dva kroky vpred, aby sa to stretlo s našou víziou.
Ako s chalanmi pracujete po psychologickej stránke?
Každý sme iný človek. Na individuálnej báze vedieme vysvedčenia hráča, v nižších ročníkoch. Vo vyšších je to trošku sofistikovanejšie hodnotenie trénera a hráča na spôsob meetingu. Učíme tím sebareflexii, konštruktívnemu mysleniu aj objavovaniu vnútornej motivácie. Snažíme sa zisťovať, prečo tu hráč každý deň chodí, čo očakáva od nás trénerov aj od seba a ako mu pomôcť v tom kam, sa chce dopracovať. Sme si tiež vedomí vplyvu stresu na výkon a aj my sami sa s nimi učíme správne komunikovať a reagovať.
Viete nám povedať, na akej báze funguje spolupráca s HC MONACObet Banská Bystrica?
Šéftréner mládeže klubu, ktorý je zároveň dlhoročný skills coach v A-mužstve je rozhodne dôležitou spojkou. Čo sa týka nás trénerov, máme otvorené dvere do procesu áčka. Z pohľadu hráča, dostať sa na tréningy a vybojovať si miesto v zostave je mimoriadne náročné. Na Slovensku chýbajú jeden či dva medzistupne z extraligy juniorov do mužského profi hokeja. Toto je dôležitá a ťažká téma.
Chrániče krku sú od sezóny 2024/2025 povinné vo všetkých súťažiach. Teší vás, že zväz pristúpil k tomu kroku?
Poznám v zahraničí ľudí, ktorí problematike otrasov mozgov a jej prevencii venujú. Rozhodne tento krok vítam, bezpečnosť a ochranu zdravia musíme podporovať.
Od sezóny 2024/2025 platí v súťažiach dorastu a starších žiakov usmernenie, na základe ktorého budú musieť hráči v obrannom pásme pri zakladaní útoku udržiavať puk v pohybe. Ak nebudú pod tlakom súpera, nesmú zastaviť za vlastnou bránkou ani v hĺbke obranného pásma a spoza vlastnej bránky musia s pukom okamžite vykorčuľovať smerom vpred. Aký je váš osobný názor na toto usmernenie?
Zámer usmernenia je podnecovať aktivitu, čo je pozitívne. Vytváranie pravidiel a manipulácia s prostredím je jednou z efektívnych foriem učenia. Avšak hokej je dynamický typ prostredia a každý zásah ovplyvní viac vecí ako tú jednu izolovane.
Podľa mňa je fajn učiť hráčov využívať, čo im hra ponúka. Poznatky hovoria, že keď to preženieme s pravidlami, tak je to kontraproduktívne. Usmernenie pre také kvantum hráčov si pýta čísla. Subjektívne som nemal pocit, že sa uberáme pasívnou cestou, aj keď aktuálne za zahraničím rýchlostne zaostávame. Som otvorený, nech čas ukáže…
Ako podľa vás prilákať deti k hokeju?
Mal som možnosť pracovať vo väčších aj malých kluboch. Výhodou Bystrice je, že sa tu hrá najvyššia národná súťaž a teda hokej je v povedomí regiónu. V mestách, kde to tak nie je, sa musia biť o každé jedno dieťa. Viem, aké je dôležité to všetko mať na danom mieste, lebo som to zažil. Deti podľa mňa musíme na ten štadión priviesť a vytvoriť im doslova zážitok.
To celé prostredie musíme vytvoriť atraktívne, či to je večerný zápas mužov a plný štadión alebo tréningy prípravky. Ďalej je to komunikáciu s rodičmi, tá je naozaj kľúčová. Musia sa tak správne obetovať pre svoje dieťa a jeho novú vášeň. Vidieť v tom formu socializácie a zdravý životný štýl. Pomôcť im vymeniť mobil za diskomfort, ktorý musia spoločne podstúpiť, aby mohlo ich dieťa zažívať hodnotné emócie. Bez rozumnej podpory rodiča má dnes ten mladý človek malú šancu šport začať robiť a aj pri ňom vydržať.
