FOTO: HK 32 Liptovský Mikuláš/Facebook
Maxim Kadlubiak na zimnom štadióne v Liptovskom Mikuláši prakticky vyrástol, pričom už počas školy chodil do hokejovej triedy. Nastupovať v Tipsport lige v tak mladom veku berie ako veľkú príležitosť aj zodpovednosť a fanúšikom ďakuje za podporu a atmosféru, ktorú mužstvu vytvárajú.
Ako ste sa dostali k hokeju? Aké spomienky máte na váš prvý hokejový tréning?
„Otec bol hokejista a od mala som s ním chodil na zimný štadión. Je mojím vzorom a vždy som chcel byť ako on. Pamätám si, ako som sám korčuľoval po modrej čiare a vtedajší tréner Kalousek ma zavolal, aby som sa pridal k ostatným deťom. Rodičia mi dodnes hovoria, že som tam išiel so slzami v očiach. Asi som vtedy ešte úplne nechápal, že ide o kolektívny šport (smiech). Mal som iba tri roky.“
Čím vás hokej učaroval a uchvátil? Aké pocity prežívate, keď vkročíte na ľadovú plochu?
„Na hokeji mám rád ten pocit, keď môžem zabudnúť na celý okolitý svet a sústrediť sa len na výkon, ktorý podám na ľade. Je to pre mňa kombinácia radosti, adrenalínu a zodpovednosti voči tímu. “
Kedy prišiel moment, ktorý vás nasmeroval z útoku do obrany? V čom sa vaša hra po zmene pozície najviac zmenila?
„Od začiatku hrávam ako obranca, ale počas mojej doterajšej kariéry som si vyskúšal aj pozíciu útočníka, ešte niekedy v doraste. Páčilo sa mi, že som mohol viac tvoriť ofenzívnu hru. Tieto skúsenosti sa dnes snažím využívať aj v defenzíve.“
Kto alebo čo vás najviac motivuje a posúva k lepším výkonom? Pamätáte si nejaký moment, ktorý vás posunul a dal vám motiváciu pracovať ešte viac?
„Najväčšou motiváciou je pre mňa zlepšovať sa každý deň a posúvať svoj výkon na vyšší level. Počas mojej doterajšej kariéry sa vyskytli aj zdravotné problémy, ktoré ma naučili vážiť si každú chvíľu na ľade a motivovali ma pracovať na sebe ešte viac.“
Akú rolu zohrávali resp. zohrávajú rodičia v vašej hokejovej kariére? Kedy ste najviac cítili ich podporu pri hokeji?
„Od malička ma rodičia a celá rodina podporujú v tom, aby som si išiel za svojím snom. Veľmi si vážim, že mi to umožňujú – či už ide o ich rady, kritiku alebo to, že sa chodia pozrieť na každý zápas. Aj vďaka nim som dnes tam, kde som, a za to im patrí veľká vďaka.“
Práve prebiehajúca sezóna je pre vás prvou v seniorskom hokeji. Ako ju zatiaľ vnímate? Čo je pre vás zatiaľ najväčšou výzvou alebo najzaujímavejšou skúsenosťou v seniorskom hokeji?
„Veľmi si vážim, že som dostal príležitosť hrať v extralige. Aktuálna sezóna je pre Liptovský Mikuláš zatiaľ jedna z úspešnejších. Po prvýkrát od sezóny 2009/2010 máme šancu na play-off a teším sa, že môžem byť toho súčasťou a pomôcť tímu k čo najlepším výsledkom.“
Čo vám pri prechode z juniorského hokeja do seniorského hokeja robilo najväčšie problémy?
„Už počas letnej prípravy som pociťoval, že tréningy sú náročnejšie. Seniorský hokej je rýchlejší, hráči sú väčší a silnejší. Ako sedemnásťročný som sa snažil čo najrýchlejšie prispôsobiť tempu, aby som sa dokázal presadiť v tíme.“
Kto si vás v kabíne áčka Liptovského Mikuláša zobral pod ochranné krídla? V ktorých momentoch alebo situáciách vám najviac pomohol?
„V kabíne mi veľmi pomohli skúsenejší chalani, ktorí ma hneď vzali medzi seba a poradili mi nielen na ľade, ale aj mimo neho. Rád by som spomenul spoluhráča Flooda, s ktorým aktuálne hrávam v obrane. Komunikuje so mnou a pomáha mi riešiť náročnejšie situácie na ľade.“
Aké sú vaše dojmy z odohraných extraligových zápasov? Čo pre vás znamená, že v tak mladom veku nastupujete v Tipsport lige?
„Každý extraligový zápas je pre mňa veľká skúsenosť. Nastupovať v Tipsport lige v tak mladom veku beriem ako veľkú príležitosť, ale aj zodpovednosť. Snažím sa z každého zápasu zobrať čo najviac a neustále sa učiť od skúsenejších hráčov. O to zaujímavejšie je pre mňa aj to, že niektorí spoluhráči kedysi hrávali s mojím otcom.“
Ako vnímate skutočnosť, že hráte extraligu v meste, kde ste vyrástli? Cítite pri tom nejakú väčšiu zodpovednosť alebo hrdosť?
„Je to česť hrať pre mesto, ktoré je od malička mojím domovom. Na zimnom štadióne v Liptovskom Mikuláši som prakticky vyrástol, už počas školy som chodil do hokejovej triedy a všetci sa tu navzájom poznáme. O to príjemnejšie sa tu človek cíti. Dostal som ponuku aj z iného klubu, ale zatiaľ som verný Mikulášu.“
Ako si užívate zápasy pred domácim publikom? Čo by ste odkázali fanúšikom, ktorí vás chodia podporovať?
„Fanúšikom by som sa chcel poďakovať za atmosféru, ktorú vytvárajú, a za ich podporu. Veľmi si ju vážime a snažíme sa robiť všetko pre to, aby sa naše výsledky zlepšovali a mohli nás podporovať aj v play-off.“
