FOTO: Burophotography
Momentálne piaty tím tabuľky Tipos extraligy sa počas prebiehajúcej sezóny opiera o kvalitných brankárov, ktorých majú vo svojom kádri. Jedným z nich je aj 23-ročný Eugen Rabčan. Ten v tejto sezóne naskočil do 24 zápasov. V nich dvakrát zaznamenal čisté konto a má 92,71% úspešnosť zákrokov.
Povedali by ste nám niečo o vašich hokejových začiatkoch?
„Najskôr som začal s basketbalom v Levoči. Tréner, ktorý bol pri basketbale taktiež trénoval aj prípravku v Spišskej Novej Vsi. Opýtal sa ma, či by som nechcel skúsiť hokej. Chytilo ma to a už som pri tom ostal. Do 18-tich rokov som hral v Spišskej Novej Vsi, prešiel som všetkými kategóriami. Neskôr som pôsobil či už v Banskej Bystrici, Humennom, Prešove, Poprade a teraz som sa vlastne znova vrátil do Banskej Bystrice.“
Medzi mužmi ste pôsobili v Spišskej Novej Vsi, Humennom, Prešove, Poprade a momentálne ste v Banskej Bystrici. Ktorý tím vám dal v kariére najviac?
„Je to také klišé. Každá sezóna vám niečo dá. Či už dobré alebo zlé. Môžete si z nej niečo zobrať, z čoho sa poučíte a naberiete nové skúsenosti. Vždy je v niečom iná. Za mňa osobne som najväčší rast zažil v Prešove. Do tej doby som vlastne mal v extralige odchytaných len zopár duelov. Ten zlom prišiel práve v Prešove, kedy som začal chytávať viac, pričom sa mi začalo aj dariť. Škoda, že sme vypadli. Práve vtedy prišla aj prvá pozvánka do reprezentácie. Ukázal som v nej, že aj v extralige sa môže so mnou počítať.“
Ako sa v priebehu minulého ročníka Tipos extraligy zrodil váš návrat do Banskej Bystrice? Čo sa v klube zmenilo, odkedy ste v ňom naposledy pôsobili?
„Bohužiaľ som mal 6-týždňové zranenie. Počas tohto obdobia sa v Poprade vymenil či už manažér alebo hlavný tréner. Čo sa týka mňa nebolo to ideálne, naopak som sa veľmi trápil po športovej stránke. Nebola tam žiadna dôvera z pohľadu klubu. Odohral som prakticky zápasy iba za Aquacity Pikes. V extralige som nedostal ani jednu šancu, okolo 20 zápasov v rade. Tá výmena mi veľmi pomohla a bolo to hlavne kvôli tomu, že som nehral. Vzťahy teda neboli najlepšie, a tak došlo k tejto výmene, ktorá mi veľmi prospela. V Banskej Bystrici som našiel to, čo som v Poprade nenašiel. Začal som pravidelne chytať a darí sa mi oveľa viac.“
V Banskej Bystrici má už druhú sezónu brankárov na starosti tréner Jakub Dohnal. Ako sa vám s ním spolupracuje? Aký herný a výkonnostný progres sa vám vďaka nemu podarilo urobiť?
„Celkovo šport je založený na detailoch. Bežný človek to ani poriadne nevidí. My ale áno. Tréner brankárov Jakub Dohnal mi dal toho veľmi veľa. Robíme moderné a nové veci, ktoré som pred tým ani nevidel. Či už na ľade alebo mimo neho. Je to skvelý človek. Pracuje sa mi s ním výborne a sám pociťujem, že zo mňa urobil lepšieho brankára. A tomu tiež zodpovedajú tie čísla, ktoré v aktuálnej sezóne mám. Je to predovšetkým jeho zásluha. Niekedy mi bolo možno vytýkané, akým štýlom chytám. Každý brankár má svoj štýl, ale v rámci možností ma dokázal usmerniť. Cítim sa aj lepšie v bráne a z toho pramení moja momentálna forma.“
Pred začiatkom aktuálnej sezóny sa do klubu vrátil hlavný tréner Vladimír Országh. Ako ho vnímate vy?
„Za mňa je to obrovský profesionál. Ťažko sa mi však vyjadruje k hlavnému trénerovi, pretože prácu s brankármi necháva na trénerovi brankárov. On sa stará hlavne o hráčov. Rieši, aký hráme systém a akú taktiku na súpera nastavíme. Toto je jeho hlavná úloha. Robí ju výborne. Zakladá si najmä na pracovitosti, bez nej sa totiž človek neposunie. Myslím si, že je tiež veľký motivátor, keďže z každého dokáže vyťažiť maximum. Potom sa to odzrkadľuje aj na našich výkonoch.“
Ako prežívate derby zápasy proti HKM Zvolen?
„Je to špeciálny zápas. Mal som česť zažiť derby Poprad – Spišská Nová Ves, či Prešov – Košice. Keď to môžem porovnať myslím si, že najviac vyhrotené je derby medzi Banskou Bystricou a Zvolenom. Rivalita je veľká. Vždy je vypredané. Duel je skvelý a vyhrotený. Na takéto stretnutia sa môžete vždy len tešiť.“
Čo hovoríte na atmosféru, ktorú vám na domácich, ale aj vonkajších dueloch vytvárajú vaši fanúšikovia? Chceli by ste im touto cestou niečo odkázať?
„Rád by som im odkázal iba jedno slovo, a to ďakujem. Vidím aj ostatné kluby, keď prehrajú alebo sa im nedarí dlhodobo a niektoré tie komentáre sú otrasné. Sám ich možno niekedy prečítam a vnímam, že ten bystrický fanúšik nás vždy povzbudí, je prajný a také komentáre sú tam len zriedka. Sú proste úžasní, či už na sociálnych sieťach, ale aj na štadióne. Za to im ďakujem a verím, že ich našimi výkonmi prilákame na štadión ešte viac.“
Pred koncom prestupového obdobia prišiel do Banskej Bystrice brankár Zachary Émond, ktorý v AHL odchytal 12 duelov. Ako spolu vychádzate? Stihli ste sa za ten čas od neho niečo naučiť?
„Túto sezónu mám na to veľké šťastie. Či už Dominik Hrachovina alebo teraz, keď prišiel Zachary. Obidvaja sú fakt super chalani. Veľmi dobre sa s nimi baví aj mimo ľadu. To je podľa mňa základ, aby sme boli dvojica, ktorá si praje. Na učenie máme trénera brankárov. Každý je iný a hru vidí inak na tom ľade. Pre mňa je veľmi dôležité, že nemáme voči sebe nejaké výhrady. Myslím si, že sme spolu vytvorili kvalitnú dvojicu smerom do play-off.“
V aktuálnej sezóne predvádzate skvelé výkony. Úspešnosť zásahov máte takmer 93 %, dvakrát ste si udržali čisté konto. V čom tkvie tajomstvo vašej momentálnej formy?
„Ide o spoločný výsledok práce mňa a trénera brankárov, fakt som sa pri ňom zlepšil. Dovolím si povedať, že som sa pri ňom posunul na iný level. A taktiež je to dané aj systémom, ktorým hráme. Celú sezónu bojujeme s tým, že máme veľa zranených hráčov, ktorí nemohli nastúpiť. Vždy sme ale podali kompaktný výkon, kedy sme dobre bránili, vracali sa a blokovali strely. Máme výborných chalanov na oslabeniach. Keď sa toto všetko spojí, potom môžu prísť aj tieto skvelé individuálne štatistiky. Hokej je kolektívny šport, preto aj spoluhráčom chcem poďakovať ako mi pomáhajú.“
Aké sú ambície a ciele baranov vo zvyšku extraligovej sezóny 2024/2025? Je takým malým snom aj finále?
„Ako športovec mám vždy tie najvyššie ambície. Bez nich sa to ani nedá. Počas základnej časti sme si viackrát dokázali, že môžeme kedykoľvek a kohokoľvek poraziť. Napríklad Košice sme porazili trikrát zo štyroch zápasov. Samozrejme niektorý súper vám sedí viac, iný menej. Myslím si, že tu nejde ani tak o súperov, ako skôr o nás. A ja verím, že keď sa správne nastavíme, udržíme ten herný štandard a budeme pracovať ako tím, tak z toho môže byť kľudne aj finále.“
Môžete nám opísať vaše pocity, keď ste sa dozvedeli, že si znova oblečiete dres s dvojkrížom na hrudi?
„Keď mám porovnať ten prvý s tým tohtoročným, tak terajšie pocity boli úplne normálne, pretože prvýkrát som to vôbec nečakal. Mal som vtedy iba 21 rokov a zrazu to prišlo. Pár zápasov mi v tom Prešove vyšlo, no nečakal som to. Teraz som vedel, že tu je tá možnosť. Bolo treba ukázať, že si tú pozvánku zaslúžim a myslím, že prišlo to tak prirodzene. Veľmi som sa na zraz tešil.“
Druhý štart v seniorskej reprezentácii ste si pripísali začiatkom mesiaca v zápase proti Nemecku, ktorý sa odohral na štadióne v Banskej Bystrici. Ako s odstupom niekoľkých dní tento duel hodnotíte? Nemrzí vás, že sa vám nepodarilo udržať si čisté konto?
„Vôbec ma to nemrzí. V prvom rade som rád, že sme vyhrali, a tiež, že som podal dobrý výkon. Nikdy neviete, kedy príde ďalšia reprezentačná pozvánka. Treba si to vážiť a bojovať o ďalšiu. Duel som si užil a verím, že som na trénerov urobil dobrý dojem.“
V čom bol iný váš premiérový reprezentačný zápas v Košiciach oproti tomu, v ktorom ste nastúpili prednedávnom?
„Nevidím v tých zápasoch rozdiel. V oboch zápasoch som išiel do reprezentácie, keď som bol vo forme a darilo sa mi. Samozrejme, teraz je človek o dva roky starší a skúsenejší. Možno to berie inak, ale čo sa týka pocitov, v oboch prípadoch boli rovnaké. Nemyslím si, že by tam bol rozdiel. Akurát ten prvý zápas som prehral a druhý vyhral, takže som mal lepší pocit po stretnutí.“
