FOTO: HK Gladiators Trnava/Facebook
Dávid Schmidt začal s hokejom približne v piatich rokoch. „Priviedol ma k nemu otec. Chcel zo mňa futbalistu, ale Spartak nemal pre takých malých chlapcov tréningy, tak som skončil na hokeji a odvtedy sa to so mnou tiahne až do dnes. Mojou veľkou motiváciou boli hokejové kartičky, ktoré som ako malý chlapec zbieral a dostával za odmenu. Hokejom som teda žil naozaj intenzívne už od útleho detstva.“
Hokej má v rodine trnavského rodáka, ale aj medzi jeho najbližšími veľmi dôležité a špeciálne miesto. „Po toľkých rokoch to už ani nemôže byť inak. Veľmi si vážim, čo mi hokej v živote dal a naučil ma. Takmer všetci moje najlepší kamaráti sú z hokejovej rodiny, takže mi dal naozaj výborných priateľov a obrovské množstvo zážitkov, či už pekných, ale hlavne tých plných srandy a smiechu. Okrem toho ma naučil nezlomnosti, húževnatosti, aby som sa nikdy nevzdával a že makať sa vždy oplatí.“
A čo by Dávid poradil mladým začínajúcim hokejistom? „To by bolo asi na dlho, ako hovorí moja manželka. Keď sa rozhovorím a začnem filozofovať, je koniec a už sa nedám zastaviť. Ak by som si mal vybrať len pár najdôležitejších vecí, tak by som im v prvom rade poradil, aby na sebe makali, trénovali a nevypustili žiadny tréning. Zároveň by som im však poradil, aby to nebrali až tak vážne, zachovali si stále tú vášeň pre hru a jednoducho sa hrali, aby ich hokeji bavil a neboli z neho otrávení. Predsa len vždy platí, že ak je toho už príliš, človeka to prestane baviť.“
Odchovanec trnavského hokeja nemá športové vzory len medzi hokejistami. „Samozrejme, nenormálne sa mi páči čo dokáže McDavid, MacKinnon, Makar, Karlsson a množstvo ďalších hráčov. Na športovcov sa však pozerám v širšom spektre a nie len na to, či vynikajú vo svojom športe. Sledujem ako sa správajú, ako sa dostali ku svojim úspechom, ako vystupujú, čo komunikujú a ako to komunikujú. Preto by som medzi moje najväčšie vzory určite zaradil Rogera Federera, Mikaelu Shiffrin, Rafaela Nadala, Zdena Cháru, prípadne lezca Alex Honnolda. Títo ľudia mali rôzne cesty. Páči sa mi ale odkaz, ktorý zanechávajú svojim fanúšikom a svetu.“
Dávid Schmidt nám prezradil aj niečo o trnavskom hokeji. „Z tých, čo visia pod stropom si vlastne pamätám len pánov Fandla a Bachratého. Z tých, ktorí by tam možno mohli byť alebo ktorí by mohli byť považovaní za legendy trnavského hokeja, by to mali byť asi chalani, čo síce sú odchovancami Trnavy, ale celú kariéru hrajú preč. Ide o Adama Drgoňa, Vaša Stupku, Marcela Holovič a Romana Juráka. Poslední dvaja menovaní sa do Trnavy vrátili. Prípadne ešte stará garda, čo už skončila s hokejom. Patril do nej Martin Čunderlík, Jozef Reho, Pavol Poláček a prípadne ak prižmúrim oko, tak aj náš tréner Martin Baran, ale to mu musím dovoliť ja.“
„ V extralige som moc dlho neohrial. Užil som si tam však jedno play-off, ktoré som s Piešťanmi absolvoval. Bol to vtedy pre mňa naozaj zážitok. V štvrťfinále sme narazili na Poprad, ktorý sme vyradili a v semifinále sme bohužiaľ vypadli s Košicami. Boli to pre mňa moje prvé zápasy v extralige, tak to bol tak trochu krst ohňom. Každopádne som si to užil. Nakoniec sa naše cesty s Piešťanmi ale rozišli, čo mi bolo najprv naozaj veľmi ľúto. Avšak neľutujem, že som sa potom rozhodol môj život smerovať aj trochu inak. Popri hokeji som začal pracovať a podnikať popri hokej. Ostal som v Trnave hrať 1. ligu a baviť sa hokejom. Na to, že pracujem popri hokeji som bol zvyknutý, keďže som takto zvládol aj vysokoškolské vzdelanie. Pokračoval tak som teda len ďalej,“ takto spomína na pôsobenie v slovenskej extralige 32-ročný hokejista.
Ľady 1. hokejovej ligy brázdi Dávid už niekoľko sezón, pričom v nej zatiaľ získal dva cenné kovy, bronz s Trnavou a striebro so Skalicou. „Podľa mňa táto liga išla určite hore. Hrá tu množstvo mladých šikovných chalanov, takže hlavne rýchlostne sa ten hokej posunul. Myslím si, že ten trend je zrejmý. Posledné roky sa aj tejto lige venuje stále viac pozornosti. Vymýšľajú sa rôzne aktivity, dokonca sa naše zápasy tento rok už dajú sledovať aj v televízii. Celkovo sa aj naša liga veľmi sprofesionalizovala, takže aj tie podmienky sú úplne iné, ako pár rokov dozadu, minimálne teda v Trnave. Možnosť priameho postupu som určite privítal, keďže má viacero tímov šancu posunúť sa hore. Ako mohol každý sledovať v minulosti, nastavenie baráže medzi víťazom 1. ligy a posledným z extraligy nebolo práve v prospech víťaza a tak bolo nesmierne náročné postúpiť. Nepodarilo sa to často ani tímom, ktoré v našej lige absolútne dominovali.“
Trnavskí gladiátori obsadil v základnej časti TIPOS SHL so ziskom 80 bodov 4. miesto. „Určite vládne spokojnosť, skončili sme najlepšie za dlhé roky. Dostali sme sa s prehľadom do playoff a dokonca začíname doma, aj keď to bolo s Martinom naozaj tesné. Vždy to mohlo byť aj lepšie. Ak sa ale zamyslím, že keď som pred sezónou videl, ako sa každý zo súperov naozaj dosť posilňuje, tak sme sa s chalanmi bavili, že je vlastne reálne, že budeme hrať o záchranu. Nakoniec sme to celkom dobre zvládli.“
Štvrťfinálovým súperom Trnavy budú hokejisti Martina. „Bude to náročná séria. Zápasy s Martinom boli absolútne vyrovnané. Je to nepríjemný súper. Neočakávam nejaký hladký priebeh. Spravíme však všetko preto, aby sme boli úspešní a postúpili ďalej. Ku koncu sezóny začalo aspoň o trochu viac ľudí chodiť na hokej, takže by sme takto mohli prilákať aj nejakých nových ľudí na štadión a možno aj do mládežníckych kategórií, čo by určite ocenil aj samotný klub. Verím, že sa nám podarí postúpiť, aj keď to bude náročné.“
„ Hokejových snov už veľa nemám. Nie je tajomstvom, že som sa rozhodol po tejto sezóne ukončiť moju kariéru a venovať sa naplno už len práci a mojej rodine. Mám syna a tak mám samozrejme s manželkou sen, že z neho spravíme jednotku draftu. To však asi nebudem sám, čo má takýto sen. Chcel by som si aspoň zaželať, aby bola tá moja posledná sezóna naozaj úspešná a okorenili by sme ju aspoň nejakou medailou. Bolo by to určite krásne zadosťučinenie a pekné chvíle na záver,“ týmito slovami uzavrel rozhovor rodák z Trnavy.
