FOTO: www.flashphoto.sk
Adriána Valiguru priviedol k hokeju otec a starší brat. Od malička chodil s rodičmi sledovať bratove zápasy na popradský štadión. „Celé detstvo som trávil pred bytovkou s hokejkou v ruke. S mojím bratom a kamarátmi sme hrávali hokej a obľúbil som si ho natoľko, že som veril, že to bude moje budúce povolanie. Hokej je moja vášeň a šport, ktorý ma vždy najviac bavil a stále baví. Najprv to bola len zábava a trávenie voľného času s kamarátmi vonku. Postupom času sa to zmenilo na každodenné skoré vstávanie na tréningy, tvrdú disciplínu a vytrvalosť. Je to drina od útleho veku. Dnes je to pre mňa práca a splnený sen, o ktorom som sníval od mala. Som vďačný, že môžem robiť to, čo ma baví.“
Rodina zohráva vždy najväčšiu rolu, či už v detstve alebo v súčasnosti. „Bez nich by som si svoje sny plniť nemohol. Nie je to najlacnejší šport a nie každý si to môže dovoliť. Tým, že som Popradčan a chodil som skoro na každý extraligový zápas ako dieťa, stále som obdivoval Arneho Krotáka. Obdivoval som jeho strelecké schopnosti a cit pre hru. Bavilo ma sa na neho pozerať. Bol pre mňa inšpiráciou. Z NHL sa mi vždy najviac páčil Ovečkin, najmä pre jeho strelecké schopnosti.“
Dnešný hokej je veľmi rýchly a rozhodujú v ňom detaily. „Myslím si, že na čítaní hry sa dá pracovať iba do určitého bodu, potom je to už viac-menej o tej šikovnosti alebo vyspelosti jednotlivca. Čo sa týka tvorby šancí, tam je to o tom byť v správnom čase na správnom mieste. Je to o inštinkte. Samozrejme si musí hráč vedieť poradiť aj sám a dokázať sa prebojovať do šancí.“
Na majstrovstvá sveta do 18 rokov hokejový útočník veľmi dobre spomína. Bol to skvelý zážitok a splnený cieľ, ktorý si vytýčil. „Odniesol som si z toho dobrú skúsenosť do kariéry. Škoda, že nám to tam výsledkovo absolútne nevyšlo. Na Kanadu spomínam len v dobrom. Bol to skvelý zážitok vidieť, ako to funguje vo svete. Bolo to na úplne inej úrovni, ako u nás. Dalo mi to určite veľa, či už po hokejovej stránke alebo aj osobnostnej. Bol to úplne iný štýl hokeja, ako u nás. Hlavne to bolo o dosť rýchlejšie a tvrdšie.“
Príchod Valiguru do Prešova sa zrodil pomerne rýchlo. „Po sezóne ma kontaktovali s tým, že majú o mňa záujem a ja som v podstate ani neváhal a hneď som bol rozhodnutý. Prvé dni boli super, keďže som už poznal veľa chalanov, čiže to bolo o to jednoduchšie. Fanúšikovia na mňa urobili výborný dojem a stáli pri nás celú sezónu. Bolo to najmä v ťažkých chvíľach, keď sa nám vôbec nedarilo. Tí skalní si vždy našli cestu na štadión, za čo im ďakujeme a verím, že v ďalšej sezóne ich bude len a len pribúdať.“
Zápasy proti Popradu sú pre 25-ročného útočníka o niečo špecifickejšie ako ostatné, ale nejako extra ich neprežíval. „Snažil som sa odviesť vždy čo najlepšiu robotu pre svoj tím. Sezóna bola určite veľmi náročná. Nedarilo sa nám a veľa hráčov sa v priebehu sezóny vymenilo. Odniesol som si to, že sa netreba za žiadnych okolností vzdávať a bojovať do konca. Som rád, že sa nám podarilo zachrániť extraligu v Prešove.“
„Keďže mi už začala letná príprava, moje plány sú poriadne sa pripraviť na sezónu, aby bola lepšia, ako tá predchádzajúca. Dobre si oddýchnuť, ale predovšetkým sa venovať rodine, mojej manželke a môjmu mesačnému synovi,“ týmto slovami uzavrel rozhovor odchovanec popradského hokeja.
