Daniel Ozimák patrí medzi mladých hráčov, ktorí postupne získavajú skúsenosti v seniorskom hokeji. Cenné rady a skúsenosti čerpá aj od starších spoluhráčov, pričom veľkú úlohu v jeho hokejovej ceste zohráva aj jeho otec Marcel.
Ako vyzerali Vaše hokejové začiatky? Pamätáte si prvé tréningy či zápasy?
„Prvé hokejové začiatky začali, keď ocino trénoval v Rumunsku tím Csíkszereda. Mal som asi 3 mesiace, keď ma prvýkrát postavil ocino na ľad. Moje prvé dotyky s ľadom, na ktoré si trošku pamätám, boli v Nitre, keď som mal 3 alebo 4 roky. Tréningy sme mali vždy večer. Prvý rok to boli základy korčuľovania a potom už sa tam pridala aj nejaká hra na konci tréningu. Moje prvé zápasy začali v Nitre, keď sa začalo chodiť na tretinkové turnaje, či už po celom Slovensku, Česku alebo Maďarsku.“
Kedy ste si prvýkrát povedali, že hokej je šport, ktorému sa chcete venovať? Čím Vás napĺňa?
„Hrať hokej som vždy miloval už od začiatku, ako som sa prvýkrát dotkol ľadu. Od začiatku mojej kariéry si užívam hokej naplno, či už je to tréning na ľade alebo zápas. Hokej naučí každého poriadnej disciplíne a je to obrovská obeta. Hokej ma napĺňa hlavne tým, že je to krásny šport a je to vec, pri ktorej zabudnem na všetky veci okolo a sústredím sa iba na zápas alebo tréning. Mne hokej prináša radosť a pocit úspechu, keď vidím, že sa stále každým jedným dnom zlepšujem.“
Aký vplyv má na Vašu hokejovú cestu otec Marcel? Čo ste sa od neho naučili?
„Ocino má, samozrejme, veľký podiel a vplyv, kde som práve teraz. Vždy mi pomáha, snaží sa ma viesť k správnym veciam, poradí mi, keď som stratený a opraví ma, keď urobím niečo zle. Vždy ma bral so sebou. Keď trénoval v Rusku KHL, tam sme spolu žili 3 roky aj s maminou. Tie zážitky, keď som si mohol zatrénovať s tímom KHL – je to úžasné. Veľmi rád na to spomínam. Naučil som sa od neho veľmi veľa. Aj preto, keby mi nevyšla moja hokejová kariéra, určite by som išiel v jeho šľapajách. Naučil ma, že nič nepríde len tak zo dňa na deň. Hokej je obeta a tvrdá robota a že niekedy aj len ísť s kamarátmi do mesta a porozprávať sa treba vynechať a sústrediť sa na hokej.“
Ako vnímate pozíciu útočníka v modernom hokeji? Čo podľa Vás musí moderný útočník zvládať a v čom sa chcete ako útočník ešte zlepšiť?
„Pozícia útočníka mi už od začiatku sadla, ale teraz, keď sa bavíme aj s ocinom, hovorí, že by som mohol byť s mojou postavou aj obrancom. Podľa mňa útočník v modernom hokeji musí vedieť špičkovo brániť a byť vynikajúci korčuliar, pretože korčuliarom dneska patrí svet, keďže sa hokejové ihriská stále zmenšujú už aj u nás v Európe. Ja osobne sa snažím pracovať presne na obrannej fáze hry a na korčuľovaní, pretože toto bola moja slabina od začiatku korčuľovania.“
Ktorí hokejisti Vás počas doterajšej kariéry najviac inšpirovali? Čo Vás na nich najviac oslovilo?
„Mojím obľúbeným hokejistom je Auston Matthews. Hokejistom zo Slovenska, ktorý ma inšpiroval, je určite Zdeno Chára, pretože je to hokejista, ktorý sa vypracoval až na úplný vrchol. Na Austonovi ma najviac inšpirovala jeho strela a jeho debut v NHL, v ktorom dal 4 góly. A na Zdenovi Chárovi ma inšpirovala jeho tvrdá drina a to, že s jeho veľkou postavou dokázal to, čo dokázal a obetoval všetko hokeju.“
Ako sa zrodil Váš návrat do Levíc a aký bol Váš prvý kontakt so seniorským hokejom?
„V Leviciach som bol už ako 16-ročný, vtedy som odohral iba pár zápasov, ale tie skúsenosti si veľmi vážim. Bolo to úžasné, keď som v 16 rokoch vybehol na ľad, veľmi rád si to prehrávam v hlave. Po tej sezóne som mal možnosť odísť do Ameriky alebo ostať tu. Rozhodol som sa ostať tu a odohrať celú moju prvú sezónu za mužov.“
Ako rýchlo ste sa adaptovali na seniorský hokej a čo bolo pre Vás najväčšou výzvou?
„Adaptácia na seniorský hokej bola zo začiatku veľmi ťažká. Všetko bolo brutálne rýchle a bolo to niečo úplne iné ako juniorská alebo dorastenecká liga. Najväčšou výzvou bolo určite zvyknúť si na to, že puk môžem mať na hokejke oveľa kratšie, pretože treba nahrávať rýchlejšie a presnejšie, a ešte rýchlejšie rozmýšľať na ľade, keďže máte tak 1-2 sekundy, dokým k vám príde hráč. No aj cez všetko toto som si zvykol. Potom sa mi hralo oveľa ľahšie a sebavedomie sa mi zvýšilo. Dovolil som si na ľade oveľa viac ako na začiatku.“
Čo Vás zatiaľ dalo pôsobenie medzi seniormi a v čom Vám najviac posunulo?
„Pôsobenie v seniorskom hokeji mi dalo určite sebavedomie na ľade a keďže od tejto sezóny hrávam aj za juniorov vo Zvolene, môžem hrať s úplnou ľahkosťou a veriť si tu aj v Leviciach. Prvá liga mužov je super v tom, že sa tam môžu rozvíjať aj mladí hráči a naberajú tu cenné skúsenosti, ako aj ja teraz, aj keď toho času na ľade je menej. Nám mladým to dodá zase o skúsenosť viac. Mne určite pomohlo, keď mi skúsený hráč od nás povedal, čo som urobil zle alebo ako to mám spraviť lepšie alebo naopak spraviť tú vec inak a ľahšie.“
Akú úlohu zohrávajú vo Vašom rozvoji skúsenejší spoluhráči? Ktorí z nich Vám najviac pomohli?
„V mojom rozvoji, hlavne v Leviciach, mi tento aj minulý rok pomáhali aj stále pomáhajú Marek Slovák a Patrik Svitana. Sú to hráči, ktorých som ako malých videl v televízii a zrazu som sa ako 17-ročný ocitol s nimi v tíme. Je pravda, že stále som mladý a robím chyby, ale vysvetlia mi to lepšie a odporučia mi, ako to urobiť nabudúce lepšie. Takéto skúsenosti a rady vám nedá len tak niekto. Samozrejme, že máme v tíme viacej chalanov, ktorí mi pomohli minulý rok, či už to bol Marek Pač, Michal Králik, René Svitana, Matúš Rais, ale aj zahraniční hráči Kirill Kapustin alebo Matt Carey. Túto sezónu mi tiež pomáhajú všetci chalani z nášho kolektívu, čo si veľmi vážim.“
Aké je pre Vás pôsobiť v tíme, ktorý od tejto sezóny vedie Váš otec? Ako sa vám spolu spolupracuje?
„Pôsobenie v Leviciach pod mojím ocinom je zatiaľ fajn. Pomáha mi, dáva mi priestor na ľade a pomaličky ma zapája aj do presiloviek alebo oslaboviek. Dáva mi dôveru, ktorú cítim. Niekedy sa, samozrejme, nezhodneme, čo si myslím, že je normálne. Ocino aj s trénerom Danielom Sochom sú zohratá dvojka a myslím si, že táto sezóna nám pôjde super.“
Čo očakávate od tejto hokejovej sezóny a aké sú ambície Levíc?
„Od tejto sezóny očakávam tímový úspech, ktorý si každý hráč bude pamätať. Máme mladý tím a sú tam chalani, ktorí pomaličky začínajú v mužskom hokeji ako ja minulú sezónu. Vidím na každom, že zlepšuje z tréningu na tréning. Chceme vychovávať mladých hráčov a pomáhať im v ich rozvoji.“
