FOTO: Timotej Mešťánek
Čo všetko môže hokejový klub priniesť mestu okrem gólov, víťazstiev a plných tribún? V Senici sa okolo Dukly za posledné roky vytvorila komunita, ktorej presah je cítiť aj mimo zimného štadióna. O jej význame pre mesto, deti, rodiny aj miestnych podnikateľov sme sa rozprávali s Pavlom Krutým, spolumajiteľom a generálnym manažérom HC Dukla Senica.
Aký význam má podľa Vás HC Dukla Senica pre miestnu komunitu?
„Poviem to najprv ako Seničan, až potom ako majiteľ klubu. Hokej k tomuto mestu vždy patril. V roku 2016 však značka Dukla skončila. Mužský hokej síce ešte bežal pod hlavičkou mládežníckeho klubu, ale bez ambícií, mužstvo bolo v podstate stále na úplnom chvoste ligy. V roku 2022 sme to s kamošmi reštartovali z nuly a odvtedy chodí na hokej v Senici všetky štyri sezóny priemerne viac ako 1 500 ľudí.“
„Paradoxne, tá minulá, majstrovská, bola priemerom návštevnosti z nich vlastne najnižšia. Aj tak prišlo za sezónu vyše 31 tisíc divákov a na finále 2 650, také čísla nemá ani bežný extraligový zápas. V návštevnosti základnej časti sa pritom dlhodobo držíme okolo desiateho miesta spomedzi všetkých slovenských klubov vrátane extraligových. Takže význam si netrúfam zhrnúť do jednej vety, ale skúsim to obrazom. V sobotu večer sa veľká časť mesta jednoducho stretne na zimáku.“
„A poviem otvorene aj svoju hlbšiu motiváciu. Senica, tak ako väčšina slovenských miest tejto veľkosti, sa vyľudňuje. Rodí sa menej detí a veľa šikovných ľudí odchádza za prácou do Bratislavy, do Brna, do Prahy, mnohí ešte ďalej. A ja som presvedčený, že takéto hnutie, aké vzniklo okolo Dukly, vie ten trend brzdiť a raz možno aj otočiť. Mesto, v ktorom sa niečo deje, dáva ľuďom dôvod ostať. A tým, čo odišli, dôvod vracať sa. Netvrdím, že to hokej zvládne sám, sme len malý príspevok. Ale keď sa spojí viac takýchto vecí, šport, kultúra, školy, firmy s dobrou prácou, dá sa to otočiť. Každý musí prispieť tou svojou troškou. My prispievame hokejom.“
V čom vidíte najväčší prínos hokejového klubu pre obyvateľov Senice?
„Najradšej hovorím o deťoch. Mládežnícky hokej má v Senici vlastný klub aj vlastné vedenie, ale veľmi úzko spolupracujeme a značku Dukla Senica používame spoločne, oni si k nej pridali ešte slovo Youngstars. A jedno je jasné, mužský hokej naštartoval prirodzený nábor detí. Keď sme začínali, chodilo ich do mládeže okolo stovky, dnes ich je 185 a hlásia sa ďalšie. Druhá vec je spoločný zážitok. Ľudia dnes sedia každý pri svojom mobile a zrazu je tu miesto, kde dvetisíc ľudí naraz kričí od radosti.“
„A tretia vec, ktorú si málokto uvedomí, je ekonomika mesta. Fanúšikovia v zápasový deň míňajú v senických podnikoch, u dopravcov, u miestnych firiem. My sme si to celé nechali poctivo zmerať a spísali do verejnej štúdie, každý si ju nájde na hodnota.hcduklasenica.sk. Vyšlo z toho vyše pol milióna eur za sezónu, ale o to číslo v skutočnosti nejde. Chceli sme hlavne ukázať širší kontext, že hokej je najúspešnejší a najpopulárnejší šport na Slovensku a jeho presah ide ďaleko za mantinely, do podnikov, do rodín, do života celého mesta. Čísla nie sú to podstatné, podstatné je, čo sa za nimi deje. Keď sme sa v prieskume pýtali takmer osemsto fanúšikov, deviati z desiatich povedali, že sú na Duklu a na Senicu hrdí.“
Ako podľa Vás Dukla spája ľudí v meste?
„Zimák je v sobotu večer obývačka mesta. Vedľa seba tam sedí majiteľ firmy, študent, babka s vnukom, rodina s malými deťmi. A nie je to len Senica, štyria z desiatich divákov k nám chodia z okolia, takže Dukla spája celé Záhorie.“
„A poviem vám, čo ma teší možno najviac. Ľudia, ktorí odišli za prácou alebo za školou a žijú na dojazd, chodia vďaka Dukle domov častejšie. Prídu v sobotu na hokej, zoberú rodičov, stretnú spolužiakov, ostanú na večeru. A ja verím, že keď si raz budú zakladať rodiny a riešiť, kde žiť, mesto, kde majú komunitu a kde sa niečo deje, ich má šancu pritiahnuť naspäť. Hokej sám nikoho domov nevráti, ale môže byť jedným z dôvodov, prečo sa oplatí vracať.“
„A že ľudia berú Duklu za svoju, vidno aj mimo tribún. Chalani z kotla si toto leto vlastnoručne maľovali ľadovú plochu, rodičia mládežníkov si svojpomocne opravujú šatne. Keď niečomu venujete vlastné ruky a víkendy, už to nie je klub nejakého majiteľa. Je to váš klub. A presne o to nám ide.“
Akú úlohu zohráva klub v živote detí a mladých ľudí v Senici?
„Najprv jedna dôležitá vec, aby to nevyznelo, že si privlastňujeme cudziu robotu. Mládež má v Senici vlastný klub s vlastným vedením a ja som úprimne rád, že to tak je. Všetci to robíme popri svojej práci a celý klub by popri robote neutiahol nikto, takže fungujeme ako spojené nádoby. My robíme plné tribúny a zážitok, ktorý deti k hokeju prirodzene pritiahne, ľudia v mládeži zase každodennú trpezlivú robotu na ľade. A funguje to, počty detí od reštartu mužského hokeja pekne rastú.“
„Okolo mládeže žije aj komunita rodičov, ktorí vozia deti po turnajoch, fandia a pomôžu, kde treba. Keď sa ich pýtame, čo hokej ich deťom dáva, hovoria stále o tom istom. Pohyb, disciplína a kamarátstva. A presne o to ide, majstrov sveta z detí robiť nemusíme, dobrých ľudí áno. My k tomu prispievame aj tým, aby bol hokej dostupný z tribúny, deti do 120 centimetrov majú vstup na zápasy za jedno euro.“
Aký význam majú domáce zápasy a fanúšikovia pre vytváranie komunitného života v meste?
„Sú základ všetkého. Hráme v sobotu, v najlepší možný deň, takže zápas môže byť rodinnou udalosťou, nie rýchlou zastávkou po robote. Okolo hokeja staviame program, hymna, nástupovka, roztlieskavačky, súťaže pre divákov, občas aj svetelná šou. Chceme, aby si zážitok odniesol aj ten, kto príde na hokej prvý raz. A po zápase sa nejde hneď domov. Dvaja z troch fanúšikov zájdu ešte do reštaurácie alebo do baru, podľa našich prepočtov nechá jeden zápasový deň v meste okolo osemtisíc eur mimo štadióna. V sobotu večer po hokeji Senica jednoducho žije.“
Vnímate hokejový klub ako miesto, ktoré prepája rôzne generácie obyvateľov Senice?
„Jednoznačne, a je to asi najkrajšia vec na celom klube. Chodia k nám pamätníci, ktorí zažili senický hokej pred desaťročiami, ich deti aj vnúčatá. Môj obľúbený obraz z tribúny je dedko, ktorý vnukovi rozpráva, ako sa tu hrávalo kedysi, a vnuk mu na oplátku vysvetľuje mená dnešných hráčov. Keď sa ľudí pýtame, čo pre nich Dukla znamená, stále dokola sa opakujú tri slová. Rodina, srdcovka, hrdosť. To sa nedá kúpiť ani vynútiť. To sa dá len roky poctivo budovať.“
Ako sa Dukla podieľa na živote miestnej komunity aj mimo samotných hokejových zápasov?
„Klub žije sedem dní v týždni. Mládež trénuje celý týždeň, takže zimák je plný detí aj vtedy, keď sa nehrá. A hokejová vlna sa šíri ďalej. Ľudia si viac chodia zakorčuľovať a vznikli dokonca dve nové amatérske mužstvá, ktoré sa prihlásili do súťaží v Trnave a v Malackách. Jedno si zobralo aj našu identitu, nevolá sa HC, ale AHC Dukla Senica. Pre mňa je to jeden z najkrajších dôkazov, že hokej v meste naozaj žije.“
„Zvlášť chcem vyzdvihnúť našich partnerov, dvadsiatku prevažne miestnych firiem. Samozrejme, dostávajú od nás marketingové plnenie a tým, ktorí pôsobia lokálne, spojenie s Duklou určite pomáha budovať značku. Ale netvrdím, že sa úplne každému celá investícia vráti na sto percent. Tie peniaze dávajú zo svojho zisku a vždy tam musí byť aj vôľa a ochota prispieť. Povedzme si úprimne, kto vám dnes dá peniaze len tak. Na ich dôveru som možno najviac hrdý, je to pre nás obrovské vysvedčenie a zároveň dôkaz, že klub funguje zdravo a poctivo. So všetkými sa preto snažíme hrať na rovinu, celú štúdiu o hodnote klubu sme zverejnili aj s metodikou, nech si každý Seničan vie pozrieť, čo hokej mestu prináša a čo stojí.“
Aký význam má podľa vás hokejová tradícia Dukly pre identitu Senice?
„Veľký. A naplno sme si ho uvedomili, až keď hokej z mesta na pár rokov zmizol. Meno Dukla je pre nás záväzok. Nepovažujeme ju za svoju, skôr sa berieme ako niekto, kto ju má chrániť a zveľaďovať. Bola tu dávno pred nami, patrí všetkým a pevne verím, že vychováme ďalších, ktorí ju budú úspešne viesť aj po nás. Dnes Dukla vracia Senicu na celoštátnu mapu, písali o nás najväčšie športové médiá a rozhodujúci zápas baráže vysielala naživo JOJ Šport. Keď sa dnes niekde na Slovensku povie Senica, čoraz viac ľudí si predstaví plný zimný štadión. Pre dvadsaťtisícové mesto je to na nezaplatenie.“
„A fanúšikovia nám to v prieskume potvrdili, takmer všetci sa zhodli, že Dukla robí mestu dobré meno. Pevne verím, že sa čoskoro posunieme aj do vyššej súťaže, to je však už iná téma. Poviem k nej len toľko, že nechápem, prečo zväz nerobí kroky, aby kluby ako my posúval vyššie. Práve naopak, hádže im polená pod nohy.“
Môže HC Dukla Senica urobiť pre miestnu komunitu ešte viac?
„Určite áno, a bolo by zle, keby sme si mysleli opak. Sme malá partia ľudí, ktorá funguje na vášni a dobrovoľníctve, takže rastieme krok za krokom. Chceme ďalej rozširovať mládež a viac spolupracovať so školami, priviesť do Senice turnaje a kempy, ktoré pritiahnu do mesta ďalších návštevníkov, a spolu s mestom a správcom štadióna postupne zlepšovať prostredie, v ktorom sa hokej hrá.“
Chceli by ste na záver niečo odkázať fanúšikom a podporovateľom klubu?
„Predovšetkým ďakujem. Po prehratej baráži som sa verejne pýtal, či má toto celé zmysel. Odpoveď mi dali fanúšikovia, partneri a rodičia našich detí a bola jednoznačná. Má. Dukla nie je majetok pár ľudí vo vedení. Dukla patrí všetkým, ktorí chodia na tribúny, kupujú deťom šály a stoja pri nás aj po prehrách. O pár týždňov štartuje nová sezóna a my do nej dáme všetko, na ľade aj mimo neho. Príďte, doveďte deti aj susedov. V Senici to žije hokejom a bola by škoda byť pri tom len z počutia.“
