FOTO: HK Poprad/Facebook
Dávid Skokan sa narodil do hokejovej rodiny. V minulosti hrávali hokej jeho otec aj brat, pričom v súčasnosti sa obaja venujú trénovaniu. „Na výber som teda veľmi nemal. Bývali sme priamo nad zimným štadiónom, na ktorý som mal z detskej izby výhľad. Som nesmierne rád, že som sa rozhodol pre hokej. Brat Marcel, ktorý je odo mňa o 14 rokov starší mi bol veľkou oporu. Od mala ma sprevádzal hokejovou kariérou. Keď otec nemohol, bol to on, kto ma usmerňoval. On aj otec boli na mňa veľmi prísni. Touto cestou by som sa chcel obom poďakovať za to, čo som v hokejovej kariére dosiahol. Moja rodina sa vždy vyznačovala skromnosťou, tvrdou prácou a disciplínou.“
Spomedzi trénerov zanechal v kariére popradského rodáka najvýraznejšiu stopu jeho otec Jozef. „Odjakživa ma učil tvrdej práci, drillu a disciplíne. Do A-mužstva kamzíkov ma vytiahol pán tréner Svozil. Následne som sa presunul do Kanady, kde ma tiež trénovali veľmi skúsení tréneri. V Česku ma mal na starosti pán tréner Růžička. Pri tejto príležitosti nesmiem opomenúť ani pánov trénerov Říhu, Mikulu, Draisaitla a Vůjtka. Každý z nich vyžadoval veľký drill, veľmi tvrdú prácu a disciplínu.“
Bývalý mládežnícky reprezentant začínajúcim hokejistom odporúča, aby od samotného začiatku pristupovali k svojim povinnostiam na sto percent. „Keď sa už pre hokej rozhodnú, treba sa mu venovať naplno a obetovať mu celý čas. Je potrebné sústrediť sa na to, čo robia, iba to ich môže posunúť dopredu. A v neposlednom rade musia mať motiváciu byť každý deň lepší a lepší.“
Skokan zažil ako hráč derby zápasy medzi Spartou a Sláviou, no aj medzi Slovanom a Košicami. „Derby má samozrejme vždy svoje čaro. Každý z tých duelov bol vypredaný. Atmosféra bola vždy búrlivá a vybičovaná. Ak si mám vybrať jedno konkrétne stretnutie, nepochybne je to rozhodujúci siedmy finálový zápas zo sezóny 2011/2012 , keď na košickom ľade rozhodol o našom zisku majstrovského titulu v predĺžení Libor Hudáček.“
V rokoch 2014 a 2017 si odchovanec Popradu zahral v drese slovenskej hokejovej reprezentácie na majstrovstvách sveta. „Je to splnený sen každého hráča. Bolo pre mňa cťou reprezentovať Slovensko na takomto podujatí. Keď prvýkrát zaznelo moje meno v nominácii na svetový šampionát, trošku som si aj poplakal. Nikto to vtedy nečakal. Mal som skvelú prípravu a tréner Vůjtek mi dal šancu, za ktorú som mu veľmi vďačný. Verím, že som ho nesklamal. Urobil som maximum, čo bolo v mojich silách.“
Dvojnásobných účastník seniorského svetového šampionátu má na konte jeden extraligový titul so Slovanom Bratislava zo sezóny 2011/2012. „Pocity po zisku majstrovského titulu boli neopísateľné. Všetkých nás zaplavila neskutočná radosť. Mal som zimomriavky na tele, keď Libor skóroval. Samotné oslavy trvali až týždeň, veľmi som si ich užíval. Stretla sa naozaj skvelá partia, tréner Neliba odviedol výbornú robotu. Titul mal o to sladšiu príchuť, že sme ho získali na ľade rivala z Košíc. Pre mňa to bol prvý a zároveň aj posledný veľký titul.“
Hokejovú kariéru ukončil mladší z bratov Skokanovcov zo zdravotných dôvodov. „Mal som niekoľko operácií kolien. Som človek, ktorý nastupuje do sezóny stopercentne pripravený. Keďže som sa nemohol pripraviť na sto percent, nechcel som riskovať meno, ktoré som si vybudoval. Vždy som išiel na maximum a dával som hokeju všetko. A keď som mu nevedel dať všetko, rozhodol som sa dať na trénerskú dráhu.“
Keď Skokan na sociálnej sieti informoval o konci svojej hokejovej kariéry, kontaktoval ho Richard Rapáč, či by nemal záujem venovať sa dorastu v Spišskej Novej Vsi. „Touto cestou sa mu chcem za ponúknutú príležitosť veľmi pekne poďakovať. Trénerstvo mám v krvi, keďže otec aj brat zastávajú pozíciu trénera. Trénovanie ma veľmi baví a napĺňa. Verím, že si raz vyskúšam aj seniorský hokej. Bratia Rapáčovci majú na starosti už aj mládež a postupnými krokmi sa chcú prepracovať k veľmi dobrej infraštruktúre pre mládežníkov, nakoľko momentálne podmienky ešte nie sú také, aké by mali byť. Verím, že sa im tieto ambície podarí naplniť a Spišská Nová Ves raz bude mať také zázemie, ktoré dokáže prilákať talentovaných hráčov aj do mládežníckych kategórií.“
Prácu bratov Rapáčovcov v spišskonovoveskom hokeji hodnotí rodák spod Tatier veľmi pozitívne. „ Keď si zoberiete, kde boli pred Spišiaci pre piatimi rokmi a kde sú vďaka Rapáčovcom teraz, tak je to niečo neskutočné. V posledných dvoch extraligových sezónach získali dokonca cenné kovy. Juniorke sa podarilo po ôsmich rokoch vrátiť do najvyššej súťaže. Takže je to veľmi obdivuhodné. Musím sa priznať, že ani ja sám som tom nečakal.“
